Niektorí futbalisti sú výnimoční pre svoje strelecké schopnosti, iní vďaka tomu, že sa obetujú pre mužstvo a odovzdajú na ihrisku všetko pre úspech tímu. Jedným z takých je aj tridsaťjedenročný Lukáš Bugáň, ktorý nám odpovedal na niekoľko otázok.
Bonzáčik (3.a 4.liga): Kto je najväčší filmárik, brúsič, model? Čítajte S futbalom začínal v Snežnici, keď mal desať rokov. Potom odišiel hrávať do Kysuckého Lieskovca na podnet svojho triedneho učiteľa Ivana Jurkoviča, ktorý tam v tom čase trénoval. Od pätnástich rokov, počas strednej školy prestúpil do Kysuckého Nového Mesta. Tu strávil celý dorast a začal hrávať za mužov.
Po dokončení strednej školy ho prijali na vysokú školu do Košíc. Popri štúdiu trénoval s mužstvom Vyšné Opátske. Privodil si však zranenie kolena a po operácii nehral futbal takmer tri roky.
Po ukončení štúdií sa vrátil domov na Kysuce. Našiel si prácu v Schaeffleri a začal jeho postupný návrat k futbalu. V roku 2015 sa definitívne k futbalu vrátil v drese Kysuckého Nového Mesta.
Na ktorého trénera z vašich začiatkov najradšej spomínate?
Na Ivana Jurkoviča, ktorý bol zároveň mojím triednym učiteľom. On so mnou pracoval vo veku, keď sa to na malého chlapca najviac chytá a futbalovo sa formuje. Strávil som s ním veľa času v škole a na tréningoch. Z dorastu mám v pamäti nebohého Milana Staškovana a Tibora Goliana.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- či je kapitánom, ktorý je kľuďas alebo burlivák
- čo musí do kabíny priniesť, každý nováčik
- čo bolo za výmenou trénera Pavla Brisudu
- ako hodnotí s odstupom času pohárové vypadnutie s Petržalkou
- akí sú fanúšikovia v Kysuckom Novom Meste
- kto je hlavným zabávačom v kabíne
- čo si o Lukášovi Bugáňovi myslí manažér Slavomír Zátek
- celý rozhovor nájdete aj v MY Kysuckých novinách
Máte okrem práce a futbalu čas na iné aktivity?
Všetko čo robím popri práci je spojené s futbalom. Trénujem futbalovú prípravku
