
Karol Brančík sa narodil dňa 13. marca 1842 na Kysuciach v Starej Bystrici. Po gymnáziu, študoval medicínu na univerzitách vo Viedni, Prahe a Štýrskom Hradci. Od roku 1873 pôsobil ako obvodný lekár v Beckove. Neskôr ako okresný lekár v Trenčíne a v rokoch 1874 – 1915 zastával post hlavného župného lekára. Už počas študentských čias uverejňoval zážitky zo svojich výletov po Trenčianskej župe z miest ako Kľak, Manín, Lednica, Rozsutec, Rajecké Teplice, Zliechov, Trenčianske Teplice a podobne.
Mimo medicíny mal široké spektrum záujmov. Venoval sa napríklad botanike, archeológií, zoológií či entomológií. V Trenčíne bol v roku v roku 1877 aj jeho pričinením založený prírodovedecký spolok župy Trenčianskej. Neskôr navrhol zriadenie múzea so zlúčením tohto spolku a stal sa jeho prvým riaditeľom. Prispieval taktiež do rôznych vedeckých periodík kde vo svojich článkoch popisoval napríklad aj rôzne druhy mäkkýšov. Celkovo vlastnil rozsiahlu zbierku hmyzu a mäkkýšov. Prezentoval sa aj v oblasti botaniky, pričom publikoval odborné články o vzácnych druhoch rastlín v trenčianskej oblasti. Vytvoril taktiež rozsiahly herbár.
V rozmedzí rokov 1888 až 1905 podnikol viaceré výskumné a zberateľské cesty do Bosny, Hercegoviny a Dalmácie. Udržiaval tiež bohatý korešpondenčný styk so zberateľmi v ostatných svetadieloch. Jeho vedecká činnosť bola ocenená mnohými uznaniami aj v zahraničí. Pri výročí 50. výročia od jeho smrti mu v roku 1965 odhalili v Starej Bystrici pamätnú tabuľu.
Zdroj:
Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede, 1971.