Obdrôtovať veľkonočné vajíčko trvá aj štyri hodiny Čítajte Folkórna skupina Rakovanka vznikla pred viac ako štyridsiatimi rokmi. V tom čase v obci Raková pôsobili dve folklórne skupiny, folklórna skupina ,ktorá účinkovala pri Zväze žien. Členiek v skupine bolo sedem. Vedúcou skupiny bola Mária Cechová, učiteľka. Druhá folklórna skupina pôsobila pri miestnej organizácii Slovenského červeného kríža, založená Gabrielou Šutákovou a Máriou Bukovanovou. Obe tieto folklórne skupiny sa zlúčili a tak vznikol súbor Rakovanka.
Názov súboru členky vybrali podľa rodnej obce Raková. Na začiatku v súbore pôsobilo len desať členiek. Ako ubiehali roky, súbor priberal nových členov a dnes pôsobí vo folklórnej skupine dvadsať členiek. Vedúcou súboru Rakovanka je Mária Bukovanová.
Súbor Rakovanka vo svojom repertoári zachováva najmä pôvodné rakovské piesne i piesne regiónu Kysúc. Srdcovou záležitosťou súboru sú najmä rakovské kroje, ktoré si členky s láskou obnovili, aby mohli zachovať tradíciu našich predkov.
Nábrežie Kysuce premenia na oddychovú zónu Čítajte Folkórny súbor sa prezentuje najmä na kultúrnych podujatiach obce Raková i regiónu Kysúc. Ich piesne zazneli i v obci Majcichov, pôsobisku Jána Palárika, v Čechách v rámci cezhraničnej spolupráce v Starej vsi nad Ondřejnici, v Poľsku v Lešnej.
Pandémia koronavírusu zasiahla aj život členiek a fungovanie FS Rakovanka. Marec 2020, rok dozadu sa šíria správy zo všetkých strán o novej chorobe.
„Nikto z nás ešte netuší, čo táto pliaga bude znamenať nielen pre náš súbor, ale i nás všetkých. Schádzame sa na fašiangy a robíme si plány, kde pôjdeme spievať na súťaž, na Palárikovu Rakovú, ku Kaplnke na Čerchľu, na Rakovské hody, na Vianoce ku jasličkám i do kostola,“ hovorí o začiatku vypuknutia pandémie koronavírusu zakladateľka folklórnej skupiny Rakovanka Mária Bukovanová.
„Tešíme sa na všetky podujatia, precvičíme piesne a dohodneme ďalšie stretnutie, netušiac, že nič z toho sa už neudeje,“ hovorí speváčka.
O pár dní prichádzajú ďalšie zlé správy a nariadenia v súvislosti s pandémiou. Členky skupiny stávajú doma, rešpektujúc všetky nariadenia a príkazy, dúfajúc, že spoločne zvládneme túto pandémiu.
„Teraz po roku vieme, že to nebolo a stále nie je také jednoduché. Čas akoby zostal stáť, spája nás len telefón a tak svojim babenkám zavolám, či sú zdravé ony aj ich rodiny a čo robia. Odpoveď je len varíme, sedíme doma, pomáhame deťom, chodíme sa testovať a keď nám je veľmi smutno, spomíname na všetko pekné, čo sme spolu prežili,“ opisuje ťažkú situáciu.
„Často im radím, keď im je smutno, nech si spievajú, aby nezabudli slová a piesňami sa potešili. Najlepšie sa spieva pri varení obeda, keď ste sami , aby ste počuli, kde robíte chyby,“ hovorí o “akože“ nácviku piesní.
Patrik Grečmal: Na frajerky nemám čas. Stačia mi finalistky súťaže MISS Čítajte Počas dlhých s večerov sa dievčence modlia za rodiny, zdravie deti, za chorých, za všetkých, ktorí im v chorobe pomáhajú, za ich zdravie i silu vytrvať v boji.
„Táto nešťastná choroba nám vzala veľa, najmä radosť zo života, bojíme sa o zdravie svojich blízkych, prežívame starosť o vnukov, keď nemôžu ísť do školy a učiť sa, nemôžeme sa stretnúť s príbuznými a najviac nám chýba náš kostolík, aby sme sa spoločne mohli modliť za odvrátenie choroby,“ povzdychne si vedúca súboru a zároveň dodáva, že každé ráno ďakuje Pánu Bohu za každé nové ráno, deň prežitý v zdraví a večer ďakuje za všetky radosti i starosti, ktoré nám doprial.
„Na druhej strane nás choroba naučila pokore, viac sa môžeme venovať blízkym a ich starostiam, prispôsobujeme sa životu tak, ako príde. Spevom i modlitbou prosíme našu Matku nebeskú o pomoc a ochranu a veríme, že všetko sa na dobré obráti,“ uzavrela Mária Bukovanová.
Autor: Mária Gavenčiaková
