Olexandr Opanasenko je záchranárom telom aj dušou. Je regionálnym vedúcim lekárom pre spádovú oblasť Žiliny a Kysúc, šéfuje posádkam rýchlej zdravotnej pomoci v Čadci, Kysuckom Novom Meste aj na Novej Bystrici.
“Záchranka by mala byť volaná v stave, keď je bezprostredne ohrozený život človeka alebo jeho zdravie. Existujú prípady, kedy ľudia doslova zneužijú rýchlu pomoc, a to aj teraz, v čase pandémie, kedy operačné stredisko zažíva obrovský nápor a vypäté situácie.
„
Záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú prednemocničnú zdravotnú starostlivosť v kritických situáciách pri ohrození života alebo zdravia občanov. Prvý kontakt zabezpečujú krajské operačné strediská záchrannej zdravotnej služby na linkách 155, prípadne 112. Je súčasťou integrovaného záchranného systému a pri poskytovaní pomoci v tiesni je postup všetkých zložiek vzájomne koordinovaný.
MUDr. Olexander Opanasenko (zdroj: Pavol Stolárik)Tri druhy posádok
FOTOGALÉRIA: 25 rokov (ne)budovania diaľnice na Kysuciach Čítajte Na Kysuciach je denne v nasadení sedem posádok záchrannej zdravotnej služby (ZZS), z ktorých každá má predpísané personálne zabezpečenie, materiálne a technické vybavenie. Ide o jednu posádku RLP, päť posádok RZP a jednu RZP-S.
Ambulanciu rýchlej zdravotnej pomoci (RZP a RZP-S) tvoria dvaja zdravotnícki záchranári, z ktorých jeden zároveň zastáva pozíciu vodiča.
Ambulancia rýchlej lekárskej pomoci (RLP) je zložená z troch členov, lekár so špecializáciou urgentná medicína, anestéziológia a intenzívna starostlivosť (prípadne s inou špecializáciou), zdravotnícky záchranár a vodič ambulancie alebo lekár a dvaja zdravotnícki záchranári.
V oblasti operuje tiež vrtuľníková záchranná zdravotná služba (VZZS), ktorej úlohou je prepraviť pacienta vzduchom vďaka špeciálne vybavenému vrtuľníku.
V závislosti od toho, aká je závažnosť stavu pacienta, vysiela Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR na miesto posádku s lekárom, prípadne posádku s dvomi zdravotníckymi záchranármi.
Posádok rýchlej zdravotnej pomoci je v systéme viac ako tých s lekárom.
„Záchranári majú veľmi široké kompetencie v rámci diagnostiky a poskytovania liečby a majú potrebné vedomosti a zručnosti na ošetrenie pacienta. V prípade, že je stav pacienta závažnejší a bude prekračovať kompetencie záchranárov, títo si vyžiadajú na zásah posádku s lekárom. Operačné stredisko ZZS následne zhodnotí, či na miesto zásahu vyšle aj posádku rýchlej lekárskej pomoci,“ hovorí Olexandr Opanasenko.
Ďalej sa dozviete
- Prečo operačné stredisko niekedy vyšle aj dve záchranky naraz
- Kto a kedy najviac zneužíva výjazdy zdravotníckych záchranárov
- Ako si dokážu poradiť s agresívnymi pacientami
Dve záchranky naraz
Po zavolaní na linku 155 alebo 112 operátor ako prvé zisťuje adresu, na ktorú treba posádku rýchlej pomoci poslať. Následne zisťuje vážnosť situácie, podľa ktorej bude na miesto vyslaná posádka RLP alebo RZP. Na vyslanie jednotlivých druhov posádok má vplyv aj vzdialenosť.
„V prípade, že ide o závažný stav, ako napríklad zastavenie krvného obehu alebo srdcovej činnosti, a najbližšia voľná posádka s lekárom je ďaleko, vysielajú sa na miesto zásahu dve posádky súčasne. Ak na miesto príde ako prvá posádka RZP, zaháji u pacienta resuscitáciu, a to až do príchodu najbližšej posádky RLP, ktorá si pacienta následne preberie. Môže sa totiž stať, že posádka s lekárom dorazí na miesto zásahu o pár minút neskôr, ak má k nemu väčšiu vzdialenosť. Takto sa odborná pomoc dostane k pacientovi rýchlejšie, veď o živote častokrát rozhodujú minúty,“ vysvetľuje doktor.
Mesto som prebrázdil na stupačke oranžového nákladiaka Čítajte Záchranka namiesto taxíka
Záchranka by mala byť volaná v stave, keď je bezprostredne ohrozený život človeka alebo jeho zdravie. Existujú prípady, kedy ľudia doslova zneužijú rýchlu pomoc, a to aj teraz, v čase pandémie, kedy operačné stredisko zažíva obrovský nápor a vypäté situácie.
Niektorí to skúšajú aj vtedy, keď chcú konzultáciu, pretože sa nevedia dovolať svojmu obvodnému lekárovi alebo sa nevedia dostať k informáciám cez Národné centrum zdravotníckych informácií.
„Niektorí pacienti sú naučení, čo majú povedať operátorovi, aby posádku rýchlej pomoci vyslal. Záchranári sa však musia riadiť pokynmi operátora a vyraziť na výjazd, na ktorý boli vyslaní. Ak bude mať operátor podozrenie, že ide o nedôveryhodný telefonát, tak cestou navádzajúcich otázok vie vyfiltrovať, že ide o zneužitie,“ rozpráva Olexandr Opanasenko.
Agresívni pacienti
Napätie v spoločnosti za posledný rok je veľmi vystupňované. Je to cítiť v správaní ľudí. Hlavne keď je človek pod vplyvom nejakej omamnej látky, či už alkoholu, drog alebo medikamentov, ktoré ovplyvňujú jeho vnímanie a správanie, tak dokáže byť veľmi agresívny.
Takéto prípady sú odfiltrované operačným strediskom. MUDr. Opanasenko hovorí, že ak ide o agresívneho pacienta, aby sa predišlo konfliktným situáciám alebo fyzickému napadnutiu, pri výjazde záchranky asistuje policajná hliadka.
„Na Kysuciach ale takéto prípady zaznamenávame len sporadicky. Horšie sú na tom naši kolegovia v Košickom kraji, kde v poslednej dobe došlo k niekoľkým fyzickým útokom na posádky. Štandardný problém je alkohol. Pod vplyvom alkoholu je človek schopný urobiť to, čo si v normálnom stave nedovolí. Ale po rokoch skúseností sme intuitívni psychológovia a vieme pracovať aj s takýmito pacientmi, ako k nim pristupovať, aby sme konflikty eliminovali,“ vysvetľuje lekár.
Karty zamiešal covid
Rozhľadňa Bobovec bola prvou galériou umenia v rozhľadni na Kysuciach Čítajte Situácia sa zmenila s príchodom pandémie koronavírusu. Okrem nehôd, infarktov či mozgových príhod pribudli aj pacienti so stavom súvisiacim s Covid-19.
Keď sa pred rokom objavil koronavírus aj na Slovensku, nikto netušil, čo sa bude diať. Ľudia sa zľakli, boli ochromení, ale lekári museli konať.
„Každý, kto pôsobí v zdravotníctve, cíti únavu a čaká, kedy toto obdobie skončí. Aj keď to nikto nevie predpovedať. V prostredí zdravotníckeho personálu je únava cítiteľná viac. Kým niektorí z gastro prostredia prevádzky museli zavrieť, nám sa robota nahromadila,“ rozpráva MUDr. Opanasenko.
Počet výjazdov sa s príchodom koronavírusu zvýšil a hlavne sa zvýšila náročnosť prípravy na výjazdy. Záchranári sa musia obliekať do ochranných oblekov, aby dbali na vlastnú bezpečnosť aj bezpečnosť pacientov. Musia byť zdraví, stále v kondícii, aby infekciu nepriniesli ani do svojich domácností.
„V práci máme vždy dostatok respirátorov, ochranných oblekov, dezinfekčných prostriedkov. Každá sanitka má zabudovaný UV žiarič. Po každom výjazde môžeme dôsledne vozidlo vydezinfikovať UV žiarením aj zabudovaným ozón generátorom v sanitke,“ vysvetľuje doktor.
Záchranári sú denne vystavení riziku prenosu nákazy, ale dodržiavaním predpísaných opatrení dokážu toto riziko eliminovať na minimum. Súčinnosť a disciplinovanosť je však nevyhnutná aj zo strany pacientov. „Pri príchode posádky by mal mať pacient, ak mu to samozrejme jeho zdravotný stav povoľuje, a rovnako aj všetky osoby v blízkosti pacienta, na ústach rúško,“ dodáva lekár.
Záchranári nie sú MOM
V rámci svojej bezpečnosti a tiež za účelom diagnostiky testujú pacienti posádky na prítomnosť Covid-19 aj priamo na adrese.
„Nevydávame však potvrdenia o testovaní, robíme to výlučne pre naše účely. Nie sme mobilné odberové miesto, hoci si ho s nami niektorí pacienti už pomýlili,“ vysvetľuje Olexandr Opanasenko.
Zdravie je najdôležitejšie
Ako ďalej hovorí záchranár, aktuálne zaznamenávajú nižší počet výjazdov v súvislosti s alkoholom. „Dúfam, že táto situácia pretrvá aj s nástupom uvoľňovania opatrení.“ Teraz je však podľa neho úplne iný problém. „Ludia sa boja navštíviť lekára. Kvôli protipandemickým opatreniam sa hlavne starší ľudia boja vyhľadať lekársku starostlivosť a dostať sa tak k pomoci v správnom čase. Potom sa stáva, že vyrážame k prípadom, ktoré sú na pokraji prežitia. Strach vedie ľudí k tomu, že zanedbávajú sami seba,“ vysvetľuje.
Najťažšie výjazdy sú pre lekárov k úmrtiam detí a mladých ľudí.
„Človek je najväčší nepriateľ samého seba a zdravie si treba strážiť dobrou životosprávou. Treba mať dostatočnú fyzickú aktivitu, zdravú stravu. Zdravie nie je o liekoch, ale o kvalitnom živote,“ dodáva. Poskytnutie prvej pomoci druhému človeku v ohrození je povinnosťou každého z nás a vyjadrením mravného princípu ľudskej solidarity. Život a zdravie človeka patria medzi najdôležitejšie hodnoty a treba ich chrániť.
Smeruje k vám posádka záchrannej zdravotnej služby? Nasaďte si prosím rúško! Nákaza koronavírusom je stále aktuálna a často sa naše posádky stretávajú s pacientmi, ktorí pri ich príchode nemajú zakryté dýchacie cesty a ústa.
"Preto vás chceme všetkých poprosiť, ak k vám už smeruje posádka ZZS, nasaďte si pred jej príchodom rúško vy aj všetky osoby, s ktorými príde posádka do styku. Ak je to možné, v miestnosti v ktorej sa nachádza pacient pootvorte okno a minimalizujte v nej počet osôb. Samozrejme, sú prípady, kedy rúško môže spôsobiť zhoršenie aktuálneho zdravotného stavu, ako je napr. bezvedomie, sťažené dýchanie, ťažké úrazy. Nechajte sa preto viesť pokynmi operátora linky 155, ktorý vám poradí, čo robiť do príchodu posádky záchrannej zdravotnej služby. ĎAKUJEME, že dodržiavaním týchto rád a opatrení pomôžete k ochrane našich kolegov záchranárov a lekárov," uzatvára MUDr. Olexander Opanasenko.
