Juraj Kubišta sa športu venuje od mala. Ako šesťročný začal behať za loptou na ihrisku vo Svrčinovci. V dorasteneckom veku sa dostal do akadémie Sparty.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ Podmienky nám môžu závidieť niektoré treťoligové mužstvá, hovorí Radovan Fujak Čítajte Vyskúšal si futbal v Nemecku a Rakúsku. Zranenia mu síce znemožnili pokračovať v kariére, ale začal sa venovať fitnessu a spoznávaniu ľudského tela a jeho funkčnosti.
Dostal ponuku pracovať ako kondičný tréner a tejto šance sa chopil na plno. O tom čo všetko táto práca obnáša, futbalových začiatkoch a kariére sme sa sním porozprávali.
Ako sa z nádejného futbalistu stane kondičný tréner?
Táto myšlienka sa zrodila štyri roky dozadu, keď som hrával v Nemecku. V tej dobe som si hovoril, čo budem robiť, keď skončím s futbalom. Môj otec mi hovoril, že si futbalista, tak si urob trénersku licenciu a môžeš trénovať. Tým, že som bol stále v režime, kedy som nemal žiadne voľno, tak som touto cestou nechcel ísť. Ani ma táto predstava v tej dobe nelákala. Premýšľal som nad tým, čo ma vlastne baví. Vždy ma bavilo cvičiť a tak som si povedal, že budem fitnes tréner. Spravím si kurz a licenciu na trénera a budem trénerom vo fitku. Takto nejako som začal. Trénovať som začal vo fitku v Ostrave, ale netrvalo to dlho a stretol som trénera Tomáša Hejduška, ktorý trénoval U17. Spoznali sme sa a vtedy hľadali v Baníku Ostrava kondičného trénera a tak sme si spoločne sadli a on mi povedal svoje predstavy. Mňa to samozrejme hneď nadchlo, pretože som už bol nejaký čas bez futbalu. Začal som teda v Baníku pri U17 ako kondičný tréner a asistent. Takto začala moja cesta kondičného trénera.
Aké boli vaše futbalové začiatky?
Začal som ako mladší žiak na Svrčinovci. Tam sa hral klasický dedinský futbal. Počas jednej zimnej prípravy ma môj spoluhráč a kamarát Martin Časnocha vyhecoval a začal som v priebehu jednej zimy trénovať sám. To spôsobilo, že som už na zimnú prípravu s tímom prišiel dobre pripravený. Mal som tak oproti ostatným spoluhráčom výhodu. Bol som silnejší a začal som strieľať góly. Tým, že som mal silu v nohách a brankári boli maličkí, stačilo mi trafiť bránu a dával som veľa gólov. Následne prišla ponuka z Čadce, kde som prestúpil ako starší žiak. Tu som začal postupne prechádzať mládežníckymi kategóriami. V šestnástich alebo sedemnástich som dostal príležitosť hrávať a trénovať za mužov. Trénoval tam vtedy Štefan Zaťko.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- aký bol jeho prvý tréning medzi mužmi a prečo naňho nikdy nezabudne
- na ktoré hráčske pôsobenie má najkrajšie spomienky
- aká je jeho filozofia trénovania
- čo všetko ako kondičný tréner musí zvládnuť
- ako vníma šomranie hráčov na tréningové dávky
- či odporúča športovcom v čase pandémie
Na začiatku kariéry ste pôsobil v Čadci a zahral ste si s partiou okolo Rastislava Michalíka a ďalších skúsených hráčov. Ako si spomínate na toto obdobie?
Zažil som tam legendy ako Rastislav Michalík, Marián Klago, Tomáš Gavlák. Keď som prišiel do kabíny do A mužstva, tak som bol malý „štupeľ“. Vtedy mi veľmi pomohol Štefan Kavuliak, ktorý si ma zobral pod ochranné krídla.
Aký bol prvý tréning pre také „ucho“ medzi mužmi?
