Málo pohybu, nezdravá strava, stres, genetické predispozície. To sú základné premenné, ktoré sú spúšťačom rôznych srdcovo-cievnych ochorení. A práve kardiovaskulárne ochorenia sú dlhodobým lídrom štatistiky v úmrtnosti ľudí.
Internista Oleksandr Olashyn v rozsiahlom rozhovore upozorňuje, že mnohým úmrtiam by sme mohli predísť lepšou informovanosťou ľudí.
AJ TOTO SA DOZVIETE V ROZSIAHLOM ROZHOVORE
- čo odpovedá ľuďom, keď mu hovoria, že ich dedo jedol bryndzu a slaninku a bol zdravý
- či sa naozaj stretáva s tým, že ľudia neužívajú predpísané lieky
- prečo neobstoja tvrdenia ľudí, že majú tlak ako bábätko či tlak primeraný veku
- koľko rokov majú pacienti, o ktorých sa stará po prekonaní infarktu
- aké sú príznaky srdcového infarktu či mozgovej príhody
- prečo by podľa neho mala fungovať cezhraničná spolupráca tak, že by pacientov z Kysúc vozili aj do Třinca
- aké informácie by mali mať ľudia, aby sa predišlo mnohým úmrtiam na srdcovo-cievne príhody
Srdcovo-cievne choroby majú dlhodobo najzásadnejší podiel na úmrtnosti ľudí na celom svete. Prečo?
Srdcovo-cievne ochorenia sú lídrom tejto štatistiky celé desaťročia. Keď si to vezmeme v číslach, na kardiovaskulárne ochorenia zomiera viac ľudí než na všetky iné ochorenia dohromady.
Dôvodov je viacero. V zásade však treba rozlišovať akútne prípady, či už úmrtie v rámci náhlej mozgovej alebo srdcovej príhody, a chronické prípady, kedy k úmrtiu dochádza v rámci dlhodobých komplikácií po týchto príhodách.
Úspešné zvládnutie akútneho stavu je výborná správa. Pri správnom postupe môžu byť komplikácie minimálne, prípadne žiadne. V mnohých prípadoch však dôjde k trvalému poškodeniu daného orgánu, po ktorom môže byť dlhodobá prognóza zlá.
Môžete byť konkrétnejší?

Keď sa pacient dozvie, že má napríklad rakovinu, vníma to ako najhoršiu možnú chorobu. Keď človeku poviete, že má napríklad chronické srdcové zlyhanie klasifikované v trvalom štádiu tri alebo štyri, tak to tak neberie, pričom prognóza jeho dožitia je v najhoršom prípade do päť rokov. A to skoro bez akýchkoľvek možností na predĺženie života. Samozrejme, ak nerátame transplantáciu a podobne. Naopak, niektoré onkologické ochorenia sa dajú úspešne liečiť tak, že človek môže viesť ešte dlhý a plnohodnotný život. V žiadnom prípade nechcem zľahčovať onkologické ochorenia.
Vy sám však hovoríte, že mnohým úmrtiam na srdcovo-cievne choroby sa dá predísť. Základom je však prevencia, ale aj informovanosť ľudí. Naozaj ľudia nemajú dostatok informácií?
Informovanosť je dôležitá v dvoch základných líniách. Po prvé treba jasne pomenovať a poznať rizikové faktory. Rizikové faktory nie sú priamou príčinou, ale výrazne zvyšujú pravdepodobnosť srdcovo-cievnych chorôb.
Po druhé ľudia musia vedieť, ako sa majú správať, ak ich tieto ochorenia postihnú. Hlavne u akútnych foriem, ako je napríklad infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda, je to vždy boj o čas. Čím skôr sa im pomôže, tým je vyššia pravdepodobnosť, že následky budú minimálne alebo žiadne.
Poďme najskôr k rizikovým faktorom. Môžete nám ich pomenovať?
Rozdelil by som ich do dvoch veľkých skupín na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné.