
Prvomájové oslavy so sprievodom pracujúceho ľudu nesúceho transparenty, alegorických vozov, mládeže s mávadlami nad hlavou a hlavne komunistickými pohlavármi na tribúnach boli ako pre veriacich omša vo Vatikáne. Len povinné.

Hrajúca dychová hudba, stánky so studenými párkami a teplým pivom. Aj to neodmysliteľne patrilo k oslavám prvého mája na Kysuciach.
Účasť v sprievode bola povinná pre členov Komunistickej strany, nestranníkov nevynímajúc.
Nech žije KSČ, nech žije Lenin, so Sovietskym zväzom na večné časy. Tieto heslá bolo počuť na Palárikovej ulici v Čadci. Tá bola plné ľudí, ktorí mávali s vlajkami, pokrikovali tieto heslá a samozrejme nesmiem zabudnúť na mladých pionierov a pionierky, ktorí predstavovali neodmysliteľnú súčasť týchto osláv.

V roku 1989 sa konali posledné oslavy Sviatku práce na Kysuciach. Vtedy som bol žiakom ôsmeho ročníka. Ako žiak základnej školy na Revolučnej ulici v Čadci si veľmi dobre pamätám, ako sme so spolužiakmi pripravovali mávatká z krepového papiera na hodinách pracovného vyučovania.
Nastúpení v pionierskych rovnošatách, s červenou trojcípou šatkou uviazanou presne podľa manuálu vzorného pioniera, sme v zástupe čakali na tú správnu chvíľu, aby sme mohli vykročiť na ulicu a vzorne reprezentovať svoju školu. Pre mňa to boli nádherné časy.
S mávadlami vo farbách Československa a papierovými bielymi holubicami mieru na drevených paličkách sme pochodovali popod tribúny plné vrcholových predstaviteľov strany. Ako to s prvomájovými oslavami na Kysuciach bolo ešte predtým, ako som uzrel svetlo sveta ja?
Mgr. Martin Turóci, PhD, historik Kysuckého múzea v Čadci, ktorý sa zaoberá predovšetkým modernými dejinami 20. storočia a regionálnymi dejinami Kysúc zistil, že na Kysuciach sa však začalo s veľkolepými oslavami prvého mája už počas komunistického prevratu i následného postupného preberania politickej moci Komunistickou stranou. Ďalej uvádza tieto fakty.
Vývoj na Kysuciach po februárovom prevrate 1948
Podľa hlásení čadčianskeho okresného náčelníka vládla vo všeobecnosti na Kysuciach pokojná atmosféra.
Za zmienku istotne stojí skutočnosť, že vo väčšine obcí tieto udalosti prebehli s takým pokojom až niektorí úradníci usudzovali, že obyvateľstvo Kysúc nástup nového režimu vo väčšine schvaľuje a verejná mienka stojí na strane Klementa Gottwalda a jeho vlády, čo samozrejme absolútne nezodpovedalo realite.

Prvomájové oslavy roku 1948
Nové zriadenie sa pochopiteľne nepresadilo zo dňa na deň.
Práve naopak do spoločnosti prenikalo postupne s každodennými udalosťami.
Prvú významnú verejnú príležitosť na zviditeľnenie nastupujúcemu zriadeniu ponúkli prvomájové oslavy, čo komunisti i náležite využili.
Na oslavách Sviatku práce sa v čadčianskom okrese pod ich taktovku zúčastnilo celkovo 6000 ľudí, ktorým sa prihovoril poslanec Národného zhromaždenia Ján Straka a predseda MSK Ľ. Michalus.
K charakteristickým rysom prvomájových osláv roku 1948 okrem tradičných pochodov pracujúcich, patrili i rozličné alegorické vozy s propagandistickým námetom a novými budovateľskými heslami.

Prvý máj roku 1948 bol zároveň posledným sviatkom práce, na ktorom pracujúci mohli prezentovať i iné než komunistami nalinkované reálie či osobnosti.
Sviatok prispôsobili vlastným potrebám
Oslavy tohto sviatku si totiž komunisti v nasledujúcich obdobiach striktne prispôsobili vlastným potrebám. V ďalších rokoch tak už na týchto a ani na iných štátnych oslavách nebolo možné prezentovať iné než komunistami schválené námety.
Táto prechodná dvojkoľajnosť roku 1948, pri ktorej na jednej strane dochádzalo k inštalácií nových komunistických sviatkov, no popri tom sa spoločne s nimi oslavovali sviatky a symboly starej a demokratickej éry bola príznačná i pre ďalšie oslavy.
V Turzovke oslávili narodenie Štefánika

Zdanlivú a dočasnú vzájomnú symbiózu môžeme pozorovať napríklad pri oslavách sviatkov v Turzovke, kde dňa 30. apríla 1948 prebehli oslavy Prvého mája a o štyri dni neskôr tu miestni oslávili výročne narodenia generála Milana Rastislava Štefánika.
V prvomájových sprievodoch roku 1948, tak bolo možné vidieť pestrú zmes hesiel a propagandy. Na mnohých miestach zároveň prvomájové oslavy prebiehali v rámci predvolebnej kampane na májové voľby do Národného zhromaždenia, od ktorých komunisti očakávali, že potvrdia ich vedúcu pozíciu na politickej scéne a dodajú legitimitu novému zriadeniu.
Predvolebná kampaň pravda pokračovala i po prvom máji ďalej však išla už v intenzívnejšom tempe.
Stalin čestným občanom Čadce
Príznačnú ideologickú bodku za prvomájovými oslavami na Kysuciach dala udalosť, ktorá zároveň veľmi zreteľne dokumentuje prenikanie komunistickej ideológie do každodenného života miestnej spoločnosti.
Predstavitelia mesta Čadca sa pri príležitosti Prvého mája, ukončenia druhej svetovej vojny a obnovenia Československa pridali k rozšírenej iniciatíve udeľovania čestných občianstiev významným osobnostiam vtedajšieho (socialistického) sveta, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o svetový mier.
Mgr. Martin Turóci, PhD, historik Kysuckého múzea v Čadci dodáva, že za čestného občana Čadce tak Dočasná miestna správna komisia v predvečer 1. mája nevymenovala nikoho iného ako generalissima J. V. Stalina.
Posledný sprievod

Posledná manifestácia
Posledné masové oslavy sa na Kysuciach uskutočnili v máji v roku 1989.
Týždenník Kysuce opísal prvomájovú manifestáciu v roku 1989 následovne.
„Ani studené sychravé počasie neodradilo obyvateľov okresného mesta, aby v prvý májový deň vyšli do ulíc a spoločne oslávili Sviatok práce. Manifestácia pracujúcich, občanov a mládeže sa niesla v znamení túžby po mieri a priateľstve medzi národmi.
Bola zároveň prehliadkou pracovného úsilia, úspechov ale aj odhodlania i v nových ekonomických podmienkach splniť úlohy, ktoré vytýčil XVII. zjazd KSČ.“
Od roku 1989 sa od týchto tradícií u nás upustil. Veľké oslavy dňa práce je už vidieť len sporadicky, ich hlavnými organizátormi sú teraz odborári.
Predsa sa cnie
Ak ste nešli so sprievodom ale postávali vedľa, ozývalo sa z davu „Ten kto stojí na chodníku, nemiluje republiku.
Mnohí na manifestácie dodnes spomínajú nielen ako na propagáciu socialistickej ideológie, ale aj ako na netradičné stretnutia so všetkými možnými ľuďmi. Ako každý režim, všetko más voje pre a proti.
Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich.
Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii chicagských robotníkov ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas.
V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich.Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených.
Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. Po vzniku Česko-Slovenska bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.