História futsalového klubu Juwe Bloky sa začala písať v roku 1992, kedy sa zopár chlapcov z Mierovej ulice rozhodlo dať dokopy mužstvo, aby si vyskúšalo svoje schopnosti v Mestskej lige Malého futbalu v Čadci. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je dlhé roky najmladší z futsalového klanu Miklášovcov, Ján.
Predovšetkým sme radi, že bol umožnený tréningový proces aspoň v tejto miere, hovorí Ladislav Hejčík Čítajte Porozprávali sme sa o jeho začiatkoch v klube a zaujímavých momentoch z jeho futsalovej kariéry.
Futsalový klub Juwe Bloky existuje dvadsaťdeväť rokov. Pri jeho vzniku ste mali dvanásť. Boli ste pritom, keď vaši bratia s partiou kamarátov dostali nápad založiť klub?
Musím sa priznať, že nie. V tej dobe som sa futbalu a ani futsalu vôbec nevenoval. Mojím športom bol stolný tenis, ktorý som do svojich sedemnástich rokov hrával súťažne za Čadcu. Hranie stolného tenisu mi zaberalo veľa času a bol som stále preč. Ako stredoškolák som bol na internáte a cez víkend som kvôli stolnému tenisu cestoval po Slovensku. Nechcelo sa mi viacej chodiť ešte s bratmi hrávať futsal, chcel som byť radšej s kamarátmi.
AJ TOTO SA DOČÍTATE
- kedy mu bratia dovolili nastúpiť na futsalové ihrisko
- ako sa dostal k futbalu a s ktorými legendami si zahral za B mužstvo Čadce
- ako si spomína na reprezentačnú pozvánku na futsalové sústredenie
- na ktoré obdobie hrania v Juwe Blokoch najradšej spomína
- Benfica alebo Juwe Bloky, ktoré mužstvo bolo podľa neho lepšie
- ako spomína na najväčší úspech, ktorým bolo finále Slovenského pohára vo futsale
- či verí, že sa bude futsal v Čadci po skončení pandémie naďalej hrávať
- akú dohodu uzavrel so svojím synom
Kedy vám dovolili nastúpiť na ihrisko?
Začal som hrávať mestskú ligu, keď som mal šestnásť rokov. Taký mladý som hrávať v mestskej lige, kde v tom čase hrávalo kopec futbalistov a dospelých chlapov, nemohol. Najstarší brat Štefan mi však podpísal papier a týmto spôsobom ma ostaršil. V tej dobe som bol najmladší a bol som rád, že si s nimi
