„Už je tu zasa sviatok práce, 1. máj, poďme preto odomykať ten prírodný raj,“ zazneli úvodné verše od členov klubu turistiky pri symbolickom odomykaní Kysuckej brány. Ako aj predošlé roky, touto akciou otvorili turistický sezónu na Dolných Kysuciach.
Aj pre korčuliarov, ktorí nevedia brzdiť. Čítajte Výletom do prírody začína priať počasie aj uvoľňovanie protipandemických opatrení. Rok 2020 pre turistiku z dôvodu epidemickej situácie jednoduchý nebol.
„Mnoho turistických akcií a podujatí bolo zrušených, prejavovali sa aj obavy z cestovania nielen do susedných krajín, ale aj verejnou dopravou,“ vyjadruje sa Dušan Šrenkel, člen turistického klubu v Kysuckom Novom Meste (KNM).
Príslušníkom klubu sa ale podarilo obnoviť značenie niektorých turistických trás.
„Zároveň bola vykonaná údržba na približne 28 smerovníkoch, bolo vymenených viacero smerových tabuliek, spolu s tabuľami miestnych názvov. Nový náter dostali viaceré značkárske koly,“ oznamuje Šrenkel.
Prvenstvo má Ľadonhora
Značky sú obnovené napríklad v oblasti Ľadonhory. Vďaka jej 999 metrom sa ňou Dolné Kysuce pýšia ako najvyšším kopcom.
FOTO: Tip na rýchly cyklovýjazd či reset hlavy po náročnej práci Čítajte Dnes je chráneným územím a prírodnou rezerváciou, no pred začiatkom 20. storočia neboli na mieste takmer žiadne stromy. Neskôr slúžila už ako útočisko.
„Počas 2. svetovej vojny sa na svahoch Ľadonhory ukrývali partizáni a muži s hospodárskymi zvieratami, s kravami a s koňmi,“ spomína si na rozprávanie svojej starej mami Miroslava Ondreášová, starostka Dolného Vadičova.
V súčasnosti pokrýva kopec hustý bukový les. Na jeho úpätí čaká na turistov lavička aj schránka s výstupovou knihou. „Z vrcholu Ľadonhory je krásny výhľad na celú dolinu a spod vrchu zas čarokrásny pohľad na okolité kopce i na Malú Fatru. Dovolím si povedať, že je to liek. Zvlášť v tomto období, keď sa u nás polia a lúky zelenajú a vrcholce hôr sú ešte biele,“ dodáva starostka obce.
Cesta k spomenutým zážitkom môže byť, pre strmšie svahy, pre niekoho náročná. Najťažšia a zároveň najkratšia cesta sa začína v Hornom Vadičove, v časti Kubaščíkovci. Odtiaľ stačí nasledovať modré označenie.
Na turistický chodník sa napojíte aj z Dolného Vadičova, najskôr vás nasmeruje zelená, žltá a nakoniec modrá značka. Tej by ste sa mali držať aj po trase z KNM. Ide o najdlhšiu cestu, ale podľa slov miestnych aj o jednu z najkrajších v okolí.
Tábor láka ľudí viac než inokedy
Známou a často navštevovanou lokalitou je rozhľadňa Tábor. „Niektorí ľudia tu za rok vystúpia aj viac ako 100-krát,“ tvrdí člen klubu turistiky Teodor Bráciník. Za tri mesiace sa do knihy účasti podpísalo takmer 900 ľudí. „Návštevnosť v prvých mesiacoch tohto roka vzrástla približne o 100 percent,“ približuje situáciu, pričom dôvodnom tejto aktivity môže byť podľa jeho názoru pandémia.
Medveď v obci Skalité, dajte si pozor Čítajte Na Tábor vedie niekoľko turistických trás a vďaka ich označeniu by mal každý turista doraziť do cieľa bez problémov. Svah náročný nie je a lokalita je vhodná aj na výlet s rodinou. Na vrch sa dostanete z Nesluše, z Ochodnice, ale aj z KNM.
V meste sa návštevníci riadia modrou turistickou značkou, ktorá sa začína už pri železničnej stanici. Nasmeruje ich na panelovú cestu popri vodojeme. Odtiaľ ich už vyznačený chodník lesom vedie priamo k rozhľadni.
Výhľad z daného miesta lákal ľudí ešte pred tým, ako mali možnosť vystúpiť na štvorposchodovú drevenú konštrukciu. Skromnejšiu rozhľadňu tu vybudovali obyvatelia už dávnejšie. „Neviem kde a odkedy stála, hoci som to zisťoval aj u starších pamätníkov. Spomínam si na ňu len veľmi slabo, ako na drevenú zrúcaninu,“ ozrejmuje Bráciník.
Na Tábor chodil ešte ako dieťa a časom, v roku 2004, pripevnil na strom prvú miestnu vrcholovú skrinku i knihu účasti. „Veľa ľudí robí túry aj po širokom okolí, usporadúva nočné výstupy, výlety na bicykloch a na bežkách, niektorí tu prespávajú alebo pri niektorých príležitostiach aj oslavujú,“ dopĺňa. Ak by ste od rozhľadne pokračovali po modrých značkách ďalej, dostali by ste sa do Zákopčia. Ide o takzvanú Cestu Viliama Galvánka.
Lákavá je aj Kysucká brána
Ak by ste sa chceli prejsť už spomínanou Kysuckou bránou, cestu začnite v obci Rudina. Od vlakovej zastávky by ste mali kráčať po hlavnej ceste smerom k novému kostolu. Aby ste sa dostali na správnu trasu, odbočte pri ňom vľavo. Prechádzať budete cez mostík, novostavby rodinných domov a minúť by ste nemali ani modrú turistickú značku.
Začína sa v osade Mráčkov a postupovať budete ďalej do sedla pod Závrším. Cestu popisuje aj vášnivý turista Bráciník: „Trasa vedie ďalej okolo športového areálu ponad Ľalinkom a Divinkou, a konečne odbočka na Rochovicu.“
Internista: Infarkt mladne. Ak pociťujete príznaky, nečakajte Čítajte Na vrchu si turisti vychutnávajú pohľad na rieku Kysuca, na Žilinskú aj Kysuckú kotlinu. „Pri prudkom serpentínovom zostupe je vidieť prebúdzajúcu sa oneskorenú prírodu, krásnu mladučkú kvetenu, pučiace stromy. A sme v Rudinke, kde nás víta krásne rozkvitnutá prvomájová čerešňa vedľa ihriska a tiež informačná tabuľa o Kysuckej bráne,“ popisuje cestu Bráciník.
Kysuckú brána je prírodnou pamiatkou. Tvorí ju kopec Brodnianka a vrch Rochovica, ktorý má aj historický hodnotu. V neskorej dobe kamennej na ňom vznikol hrádok. Stal sa útočiskom pre obyvateľov osady na území Vrania.
Z Vretňa máte mesto na dlani
Ak by ste hľadali pokojnú trasu neďaleko KNM, vhodnou voľbou je aj Veľký Vreteň v Radoli. Po vstupe do obce kráčajte pozdĺž hlavnej asfaltovej cesty až na koniec dediny, okolo základnej školy. Napojíte sa na poľnú cestu, ktorá vás zavedie do smrekovo-bukového lesa.
Silu mu dodali kolegovia i bežní ľudia. Nemocnici bude naďalej šéfovať Martin Šenfeld Čítajte Zelené značky turistického chodníka vás neskôr povedú serpentínami až na vrch kopca. Návštevníkov pri posledných krokoch k cieľu privíta oddychové miesto s lavičkami. Okrem kríža, ktorý je tesne pod vrcholcom, môžete z tejto prírodnej rezervácie obdivovať výhľad na celé mesto.
