Osobný kontakt je pre deti stále nenahraditeľný, hovorí Jozef Jedinák

Jozef Jedinák (3 fotografie)

Od vypuknutia pandémie prešiel viac ako rok. Školy zostali opustené, ihriská prázdne. Deti ostali doma bez sociálneho kontaktu s rovesníkmi. Kolektívne športovanie vymizlo a mladí ešte viac zasadli za počítače. Aké to môže mať pre nich dôsledky?

Mladý pedagóg Jozef Jedinák, ktorý je učiteľom na základnej škole v Korni a okrem toho aj trénerom plávania TK Žabka Čadca, je optimistom. Verí, že deti na pohyb nezanevreli a po pandémii budú mať oň ešte väčší záujem.

Ste všestranný športovec. Ako vás osobne ovplyvnila pandémia v tomto smere?

Ďakujem za „titul “ všestranný športovec. Z môjho pohľadu si človek, ktorý má k športovaniu pozitívny vzťah, je vedený k pohybu od útleho detstva a berie ho ako prirodzenú súčasť každodenného života, nájde cestu na jeho realizáciu za každých okolností. Podľa mňa by športovanie a pohyb ako taký nemal absentovať v režime dňa. A to nielen u dospelých v každom veku, ale rovnako tak u detí. Optimálne je, keď rodič predstavuje športový príklad, vzor i motivátora pre svoju ratolesť. A to nielen v súčasnom období rôznych zákazov a obmedzení, ale permanentne. Pojmy kalokagatia, v zdravom tele zdravý duch, psychohygiena, aktívny relax, príroda a podobne, by mali byť známe a blízke každému, komu záleží na svojom fyzickom i mentálnom rozpoložení. Osobne som v pohybe dennodenne. Človek nemusí prekonávať svetové rekordy, aby urobil niečo pozitívne pre svoje zdravie. Stačí sa jednoducho rôznorodo hýbať. Pobyt v prírode, turistika, nordic walking, beh, skialpinizmus, bežkovanie, posilňovanie, otužovanie, momentálne už aj bicyklovanie alebo len prechádzanie sa na čerstvom vzduchu, „obyčajná“ chôdza po schodoch, pravidelná rozcvička či strečing sú len niektoré z aktivít, ktoré je a bolo možné realizovať počas pandémie. Dôležité je chcieť, urobiť takzvaný prvý krok k športovaniu, mať pevnú morálku, dokázať pravidelne opustiť svoju komfortnú zónu a nehľadať výhovorky, prečo sa nehýbať. K pravidelnému pohybu patrí samozrejme aj zdravé stravovanie bez drastických diét, čoho výsledkom je spokojný a pokojný človek.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Keď sa nám tréner vyhrážal, že pôjdeme do roboty, hneď sme začali drieť, spomína Vladislav Brisuda Čítajte 

Hrávate florbalovú ligu, ktorá sa až na krátku výnimku nehrá už vyše roka. Na Kysuciach je početná florbalová základňa. Ako to ovplyvní športovcov? Bude pre nich ťažké vrátiť sa po takom výpadku?

Áno, na Kysuciach sú florbaloví nadšenci i nadšenkyne, čo je z môjho pohľadu výborné. Ďakujem za to všetkým zainteresovaným. Bez ich zanietenia k tomuto rýchlemu športu by florbal v Čadci existoval len ťažko. Mestská florbalová liga sa v našom okrese hráva už viac ako 15 rokov, za čo patrí jej organizátorom uznanie. Zatiaľ však možno nie príliš veľa ľudí registruje, že v Čadci sa popri mestskej lige už niekoľko sezón hráva aj celoslovenská súťaž – a to 1. liga žien, kde naše mesto reprezentuje tím JSC Wild Girls Čadca a 1. liga mužov, v ktorej Čadcu zviditeľňuje mužstvo Devils Čadca. Družstvá tvoria ženy a muži nielen z Čadce, ale aj viacerých kysuckých obcí ako Svrčinovec, Zákopčie a taktiež florbaloví nadšenci zo Žiliny či Martina. Florbal je halový šport a keďže opatrenia dlhú dobu zakazovali športovanie v telocvičniach i halách a celkovo trénovanie v skupinách, bolo na každom športovcovi, aký postoj k udržaniu športovej formy zaujme. Spoločný tímový tréning sa dá nahradiť len veľmi ťažko, avšak kondičnú prípravu je možné zveľaďovať neustále. Navyše, s florbalovou hokejkou dokáže športovec manipulovať tiež prakticky kdekoľvek. Takže kto sa týmto činnostiam venoval a venuje aj počas pandémie, zaiste nebude mať problém nájsť sa v prípadnom pokračovaní skrátenej florbalovej sezóny. A to sa týka nielen florbalu, ale aj ďalších kolektívnych športov.

Neobávate sa, že mnoho možno aj starších hráčov úplne skončí so súťažným športovaním?