Tridsaťročná vernosť jedinému klubu je v dnešnej dobe málo vídaná vec. Ostať klubu verný aj v zlých časoch a bojovať za mužstvo a spoluhráčov, keď to nejde, je prejavom vernosti a hrdosti.
Pracovať s mládežou je jednoduchšie, hovorí Jozef Blahuta Čítajte Radoslav Tatarčiak je takýmto hráčom a nie len ním. Futbalový klub FK Polom Raková má v ňom osobnosť, ktorá môže pomôcť klubu vrátiť sa na pozície, ktoré mu kedysi patrili.
Položili sme mu niekoľko otázok, ktoré nám v krátkom rozhovore zodpovedal.
Jediný klub, tomu sa už povie vernosť. To sa dnes veľmi nenosí. Čím to je, že ste ostali verný Rakovej?
Som rodákom z Rakovej a som na to hrdý. Druhou stránkou je to, že moje pracovné vyťaženie mi neumožňovalo hrávať niekde inde zápasy bez tréningov. Chodil som aj na dlhšie obdobie za prácou do zahraničia a to sa nedalo skombinovať s trénovaním a systematickou prípravou. Navyše my starší hráči sa začíname venovať práci v klube, pretože niektorí funkcionári poodchádzali. To ma tiež zaväzuje voči klubu.
AJ TOTO SA DOČÍTATE
- aké mal ponuky na prestup
- na ktorých trénerov najradšej spomína
- či si futbalom zarobil nejaké peniaze
- či verí, že napriek tomu, že sa nehrá Raková konečne postúpi
- či sú na Rakovej podmienky na štvrtú-piatu ligu
- kde zavesí kopačky na klinec a v akom drese
- či má v pláne pomáhať Rakovej aj po ukončení kariéry
- čo o ňom povedal tréner František Slovjak
Museli ste mať zaujímavé ponuky na prestup. Prezradíte niečo?
Záujem o mňa v minulosti prejavili funkcionári Čierneho a raz ma Peter Padych odporučil na Makov. Vtedy mi to tiež komplikovala práca a ako veľký problém som videl svoju nízku účasť na tréningoch. Navyše som sa na tretiu ligu veľmi necítil.
