Faces: Chceme dať umeniu v našom regióne novú tvár Čítajte Otvorenie pastierskej sezóny spojené s váľaním mája mohli zažiť v nedeľu 30. mája návštevníci Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici-Vychylovke.
Vidieť mohli tradičné vyháňanie oviec pri Šulavovom cholvarku v podaní folklórnej skupiny Bystrica z Novej Bystrice. Nechýbali prezentácie remeselníkov, napríklad práca zvonkára a kováča.
Tradičné salašníctvo na Slovensku je dedičstvom dávnej valaskej kolonizácie, ktorá od 15. storočia ovplyvnila kultúru i krajinný ráz v celých Karpatoch.
Ovečky prvý krát na paši (zdroj: Pavol Stolárik)V začiatkoch valašského osídľovania Kysúc bolo salašníctvo jedinou hospodárskou činnosťou. Chovom dobytka a s tým súvisiacim pastierstvom a extenzívnym poľnohospodárstvom sa obyvatelia začali zaoberať neskoršie. Pre drsné klimatické podmienky sa poľnohospodárska výroba nikdy nerozvinula naplno. Obmedzila sa hlavne na dopestovanie krmiva pre domáce zvieratá na zimné obdobie.
Hospodárske využitie horských pasienkov malo dva typy - salašníctvo a pastierstvo. Obidva mali kolektívny charakter. Ovce alebo dobytok sa združovali z celej osady do jedného stáda.
Ovce sa vyháňali na Ďura (24. apríla) na lúku a pasienky blízko dediny. Vyháňanie oviec bol rituál celej obce. Ovce vyháňala do kŕdľa celá rodina. Starí rodičia i deti. Urbárny výbor s urbárnym prézesom, urbárnym gazdom a bačom robili tzv. meranie. Bol to pôdoj, pri ktorom sa zisťovalo, akou dojnicou je každá ovca. Podľa výsledkov pôdoja boli ovce zaradené do príslušného stupňa kvality. Základnou jednotkou bolo nadojené množstvo mlieka od jednej priemernej ovce. Tomu sa hovorilo jedna ovca. Ovce mali podľa mliečnej úžitkovosti tieto bonifikácie: pol ovce, jedna ovca, jeden a pol ovce, dve ovce.
Na oddychovú zónu prispelo cez dvesto darcov Čítajte 
Zvonkár vo Vychylovke (zdroj: Pavol Stolárik)K máju sa viaže aj množstvo významných udalostí a tradícií. Jenou z nich je aj stavanie a váľanie májových stromov spojené so spevom, veselosťou, vravou a zábavou.
Táto pekná tradícia neobišla ani skanzen vo Vychylovke. Na začiatku mája nám postavili folklóristi máj, ktorý treba na konci mesiaca zvaliť. Ten vo Vychylovke, postavený pri základnom kameni múzea, zvalili chlapi za pár minút.
Váľanie mája v skanzene Vychylovka (zdroj: Pavol Stolárik)Etnológ Kysuckého múzea Pavol Markech pripomenul, že váľanie mája sa nezaobišlo bez radostných emócií, spevu a zábavy.
"Máj bol aj v prenesenom zmysle slova na počiatku rastu vegetácie, plodnosti, hojnosti, oslavy slnka, teda všetkého, čo malo zabezpečiť plody nového života a úrody v nasledujúcich mesiacoch," doplnil Markech.
"V sprievode lokálneho spoločenstva - zvedavých detí, mladých aj dospelých mládenci na konci mesiaca obchádzali všetky dvory, v ktorých postavili máje. Okolo mája vykrúcali svoje milé, trasením mája oznamovali čas jeho konca. Šikovní junáci boli za váľanie mája obdarovaní mladými devami koláčmi, úsmevom, objatím, sladkým bozkom a po zvalení mája dostali aj fľašu pálenky. Tanec a zábava potom pokračovali podľa nálady až do večera. Niekde sa zábava preniesla do krčmy, kde večer pokračoval za spevu a tanca," uzavrel etnológ Kysuckého múzea.
Do časovej schránky rozhľadne v Krásne nad Kysucou vložili aj rúško Čítajte
