Pandémia koronavírusu je už viac ako rok témou číslo jeden. A práve v tomto období si človek možno viac uvedomí svoju pominuteľnosť a zraniteľnosť. Mnohí v čase pandémie hľadajú útechu vo viere v Boha.

Potrebnú trpezlivosť a vytrvalosť nachádzajú v modlitbe, bohoslužbe sviatosti zmierenia. Veriaci sa ale museli v posledných mesiacoch vzdať návštevy kostola či osobného rozhovoru s kňazom.
Namiesto priamej účasti na bohoslužbe zostali doma pozerať sväté omše prostredníctvom televízneho prenosu, internetu či rozhlasu. Jednotliví kňazi promptne reagovali a ihneď po zákaze začali vysielať online sväté omše, aby veriaci aspoň takýmto spôsobom boli účastní na bohoslužbe.
O situácii, s ktorou sa doteraz nikto nestretol, sme sa rozprávali s Ladislavom Stromčekom, čadčianskym dekanom.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- či cítil, že ľuďom počas pandémie chýbajú bohoslužby a celkovo duchovný život
- či po náročnej dobe klesol záujem veriacich o duchovný život
- či sa neobáva, že ľudia vymenia účasť v chráme za online sv. omše cez rádiá a televízie
- či neprispela pandémia k tomu, že ľudia prehodnotili životné priority
- či vnímal u ľudí určitú frustráciu, hnev alebo beznádej
Veriaci prežívali ťažké obdobie, keď sa nemohli osobne zúčastniť bohoslužieb. A aj teraz, keď sa situácia zlepšuje, sú stále isté obmedzenia. Ako ste to vnímali vy, keď ste s nimi boli len prostredníctvom online svätých omší?
Online prenosy omší boli zo začiatku niečo nové, veriaci sa aspoň v duchu preniesli do svojich kostolov, do ktorých nemohli prísť fyzicky. No čoraz viac prevládal pocit, že toto nie je normálne slávenie bohoslužieb, ale iba slabá náhrada skutočného prežívania bohoslužby.
Cítili ste, že ľuďom chýbajú bohoslužby a celkovo duchovný život?
Áno. Viacerí pri náhodných stretnutiach na jar hovorili, že už by mal tento stav čím skôr skončiť, že im to chýba. No na druhej strane, dosť iných si zrejme odvyklo od osobnej účasti na bohoslužbách.