“Keľo tu ešče budžem, nechom na rozhodnučí teho tam hore.
„
Tradičná kuchyňa rozvoňala skanzen vo Vychylovke Čítajte V dreveničke skoro na konci kysuckej obce Korňa si nažíva čiperná babička.
Volá sa Mária Boháčiková a jej dátum narodenia je neuveriteľný, 19. jún 1921.
Pripísala si cez víkend desiaty krížik. Dožila sa ho v zdraví a v kruhu rodiny. Hoci už horšie počuje a aj jedno oko neposlúcha, srší z nej optimizmus. Rada rozpráva a často sa usmieva.
„Nohy me už tež neposluchaju jako kedž šče tu beli minule,“ hovorí dialektom babička starostke obce Marianne Bebčákovej, ktorá jej prišla blahoželať s obecnou matrikárkou Danielou Nehlerovou.
Napriek úctyhodnému veku si pamätá celý svoj život. Dokáže sa sama najesť a so svojimi pravnučkami si rada aj zaspieva. Prežila svetovú vojnu a mala osem detí, o ktoré sa starala so svojím manželom.
„Už sem 42 rokov sama. Chlop dostol tri dni voľna, kedž sme še brali a potm sem ho patnač mešacof nevidžala. Išol na frontu,“ spomína zamyslene babička.
Na svoj život spomína ako na veľmi ťažký, no napriek tomu by na tomto svete ešte chcela pár rôčkov pobudnúť. Pani Mária žije v typickej kysuckej dreveničke sama, no denne ju chodia navštevovať jej príbuzní, ktorí jej so všetkým pomáhajú.
Babička sa minulý rok začala sťažovať na bolesť bedrového kĺbu.
„Operovač me nechceli, že už sem stara. Tak už mušim chodžič na vozečku. Druhu nohu mi zoperovali a furt drži,“ vysvetľuje jubilantka.
„Ešte ako 98-ročná sa dokázala o všetko postarať,“ dodáva vnučka.
Starenka si spomína aj na vojnu. „Nebyla to sranda. Byli sme schovaní v pivnici. Kopala sem zákopy v Klokočove. Veľmi sme še báli,“ dodáva babka, ktorá je vďačná za starostlivosť svojich blízkych.
Skúsený poľovník: Medvede sú premnožené, aj na Kysuciach sú ich desiatky Čítajte Pri spomienkach na detstvo hovorí úsmevnú historku, ako ju chceli v službe oklamať. Celý život hovorí pravdu a neznáša falošných ľudí a klamstvo.
„Kedž me poslali do služby na gazdofku, pašli sma kravy. Dali še nom naješč kapušnice, v kerej nebylo maso. Ale ja sem vidžala, že pri pecu su košči. Tak sem kapušnicu zedla, ale išla domof a už do šlužby nešla. Jak me chčali tak ocyganič,“ spomína babička.
Starostka hovorí, že babička je aj teraz v skvelej forme. Dreveničku má vždy vyupratovanú. Zje všetko, nepoznala diétu. Alkoholu sa v posledných rokoch ani nedotkla. „Keľo tu ešče budžem, nechom na rozhodnučí teho tam hore,“ uzatvára Mária.
Tak veľa zdravia, pani Mária, a ešte raz – živio, živio, živio!
Nárečie tunajších občanov tvorí zmes výrazov zo slovenčiny, češtiny, poľštiny a sčasti aj reči drotárov – takzvanej krpoštiny. Tak je možno nájsť v hovorovej reči introdukované výrazy ako kapka (cukrík) a iné. Prízvuk je takisto ojedinelý – vplyv už spomenutých jazykov okolitých národov.
Čadčiansky dekan: Ľudia sa na Kysuciach postupne vracajú do kostolov, inde je to horšie Čítajte
