V múzeu kysuckej dediny sa bude v nedeľu 4. júla svadbovať Čítajte Priznajme si otvorene, máloktorý dnešný mladý muž, nielen mešťan vie, ako sa drží kosa, čo je ocieľka a prečo práve „za rána, za rosy, najlepšie sa kosí“, aj keď to naozaj nie je tak dávno, keď ešte všetko spomenuté patrilo k životom našich predkov na vidieku. Azda ako svetlo ku dňu, teplo k letu a či kosa k lúke porastenej šťavnatou trávou.
Na veľkom zelenom láne v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke to v nedeľu 27. júna vyzeralo takmer ako za starých čias. Kosci v krojoch, hrabačky, mladé dievky ponúkajúce slaninu a pálené, spev, ujúkanie. Odohrávalo sa tam totiž už po trinásty krát atraktívne spoločensko-športovo-zábavné podujatie Na Kysuckých lúkach.
Poslaním podujatia je prezentácia tradičného kosenia trávy, priateľské stretnutie koscov z celého Slovenska, prezentácia zručnosti a rýchlosti pri kosení pred návštevníkmi a sprievodným tematickým vystúpením folklórnej skupiny priblížiť zvyky a tradície pri prácach na lúkach, brúsenie kosákov, vyžínanie trávy kosákom, kutie kosy.
Foto + video: Tri generácie pod pod Hríbom, hýbme sa spolu! Čítajte 
Sily v kosení trávy si zmerali aj ženy (zdroj: Kysucké múzeum)
Veriaci sa stretli pri zrekonštruovanej kaplnke v Olešnej-Kline Čítajte „Koľko v lete nakosíš, toľko môžeš v zime chovať,“ bolo úslovie našich predkov. Ešte pred niekoľkými desaťročiami ručné kosenie bol jediný spôsob sekania trávy a kosa patrila k najvážnejším, najcennejším nástrojom poľnohospodárov.
Kovová dlhá čepeľ kosy, mierne ohnutá dovnútra, ku koncu sa zužujúca a šesťdesiat až deväťdesiat centimetrov dlhá, je vyrobená z plechu a tvorí hlavnú časť nástroja. Brúsi sa vždy na vnútornej strane. Rukoväť kosy sa nazýva kosisko, býva spravidla drevené a dlhé do stosedemdesiat centimetrov. Závisí, pravdaže, od veľkosti chlapa, ktorý ho drží v rukách.
Kosa je ku kosisku väčšinou prichytená skrutkovým držiakom, krkom. Pri správnom držaní nástroja je kosa takmer vodorovná so zemou. Kosec pri kosení vykonáva kruhový pohyb a kosa sa kĺže takmer celou plochou po svojej spodnej strane.
Kosené rastliny tak skôr podrezáva, než priamo seká. Najlepšie sa kosia rastliny, ktoré nie sú zvädnuté ani poľahnuté, stoja priamo, preto sa ručnou kosou zvykne kosiť po daždi alebo za rannej či večernej rosy.
Na brúsenie sa používa brúsny kameň, osla. Na údržbu ostria patrí pred ostrením naklepanie kladivom na malej kovovej podložke, babke.
Keď sa započúvate, zvuk pri naklepávaní pripomína drkotanie zubov v chlade. Veď sa aj hovorí „klepať kosu“, čo vyjadruje drkotanie zubov, keď nám je nám chladno. A chladu sa zas hovorí „kosa“. Ešte čosi. Mýtická vycivená postava Smrti, zahalená v čiernej kapucni, je najčastejšie zobrazovaná práve s kosou, čo má zrejme pôvod v kresťanskej tradícii. Podľa nej je totiž práve kosa ten nástroj, ktorým žne – kosí duše. Bŕŕŕ!
Vo Vychylovke sprístupnia ďalšiu časť železničnej trate Čítajte 
Ľudová hudba Starejší (zdroj: Kysucké múzeum)Okrem tradičného kosenia kosou si návštevníci pripomenuli aj folklórne tradície kysuckého regiónu v podaní ženskej speváckej skupiny Dolinka a ľudovej hudby Starejší.
Do súťaže bolo celkom zaregistrovaných pätnásť koscov, teda dve deti , päť žien, päť mužov do 60 rokov a traja muži nad 60 rokov. Musíme uznať, že im kosenie išlo veru od ruky, ale, ako v každej súťaži niekto musel vyhrať.
Tí najlepší z podujatia Na kysuckých lúkach (zdroj: Kysucké múzeum)Ako nám povedala Darina Hnidková z Kysuckého múzea, spomedzi žien, ktoré sa borili s trávou na ploche 25 metrov štvorcových, bola najrýchlejšia Agneša Zemenčíková z Vaňovky. Na druhom mieste skončila Ivana Paštrnáková z Čadce a cenu za tretie miesto si odniesla Andrea Bérešová z Bretejoviec.
Tradične najsilnejšie bola obsadená (elitná) kategória chlapov do šesťdesiat rokov.
V nej sa kosou zručne oháňalo päť koscov, ktorých úlohou bolo pokosiť úsek s rozlohou päťdesiat štvorcových metrov. Víťazom sa stal Marek Hedvigy zo Sebedražia. Druhé miesto pripadlo Rudolfovi Kluchtákovi zo Svätoplukova a tretí skončil Marcel Kurján z Propoče.
V kategórii chlapov nad šesťdesiat rokov si medzi trojicou pretekárov najlepšie počínal Milan Zemanovič z Lubinej, druhý skončil Pavol Milan z Martina a krásne tretie miesto si vykosil Ján Moskáľ z Oščadnice.
Detskú kategóri vyhral Jaroslav Rubanský z Lubína a druhé miesto získal Hugo Majerský z Čabaja.
Všetkým súťažiacim prajeme naďalej ostrú kosu, veľa sily v rukách, rýchlosti v nohách a uchovávateľom živej koseckej tradície aj radosť z dobre vykonanej práce na národa roli dedičnej.
Traja Kysučania zanechali v meste Holíč nezmazateľnú stopu Čítajte
