Rodák z Dolného Vadičova, Kysučan celým srdcom, Ján Vnuk mal k folklóru blízko už od mala.
Trio mladíkov mení Kysuce na krajší región Čítajte Ako 15-ročný sa stal tanečníkom folklórneho súboru Jedľovina a neskôr jeho hudobný talent viedol aj k zrodu Ľudovej hudby spod Ľadonhory, skupiny, ktorú založil s Júliusom Vnukom Pakanom, Petrom Vnukom a Mariánom Urbaníkom. Ľudové tradície uchovávali roky.
Ján však svoje husle nedávno odložil, aby sa teraz naplno venoval šíreniu tradičného remesla valašskej kultúry na Kysuciach. Je z neho brašnár a remenár, ktorý svojich predkov s úctou obdivuje a ich najvernejšiu podobu práce sa snaží pretaviť do svojich výrobkov. Je tvorcom náramkov, mešcov, opaskov, káps, spôn do vlasov, vysekávaných či gravírovaných praciek s nádychom histórie.
V rozhovore nám okrem spôsobu opracovania kože popísal jeho inšpiráciu, ale aj náročnosť tohto remesla.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- kde nachádza remeselník inšpiráciu
- čo je v súvislosti s koženými výrobkami typické pre Kysuce
- aký je postup výroby koženého doplnku
- či je dostupnosť surovej kože v okolí dostatočná
- ako sa s kožou naučil Ján Vnuk pracovať
- koľko môže trvať výroba historickej koženej kapsy
Vedia Kysučania, respektíve Slováci, oceniť remeselné výrobky?
Víťazom v zjazde na horskom bicykli Kysučan Denis Kohút Čítajte Rozhodne. Záujem je stále väčší. Myslím, že všetci už máme dosť Číny a rôznych výrobkov z plastov. Možno to pozorovať napríklad aj na jarmokoch a slávnostiach. O remeslo dnes je záujem. Už aj deťom rodičia kúpia radšej hračky vyrobené z handričiek či dreva.
Čo ťa viedlo k tomuto uchovávaniu tradícii?
Máme to v rodine. Videl som vzor aj v mojich šikovných rodičoch. Tata, ktorý už nie je medzi nami, hral na heligónke, zdobil fujary, ozembuchy, píšťalky, vyrábal varechy, korýtka, vahany aj črpáčiky. Brat tradičným spôsobom vyrába struny Vadičovskej basičky z baraních čriev. Moja mama doteraz robí zdobené aj vŕtané kraslice, bábiky vo „vajčovských“ krojoch alebo napríklad kapsičky z modranského plátna.
V Kaštieli Radoľa sme mali spoločnú folklórnu výstavu Na ľudovú nôtu, ešte pred vypuknutím pandémie. Trvala len 3 týždne, keďže zariadenia pozatvárali pre opatrenia. Nedávno som mal výstavu v spolupráci s Kysuckým kultúrnym strediskom v Čadci.
Čím sa pri práci inšpiruješ?
Tradíciám ostali verní. Hľuzovania pálili vojanu Čítajte Valašskou kultúrou. Po sedliacky povedané, bačovaním (smiech). Veď pochádza práve od nás, rovnako ako z celého územia Slovenska. To sme my, naša minulosť, čo si máloktorý Slovák uvedomuje. Inšpiráciu hľadám aj v histórii, v knižnej literatúre, zháňam publikácie, no stále ich nemám dosť.
Dostať sa k nim je často problémové, keďže ich veľa zachovaných nie je. Z týchto zdrojov sa snažím napodobňovať starosvetské tvary, strihy a zdobenia.
