„Je veľa pravdivých myšlienok, ktoré vyjadrujú pocit smútku zo straty domova. V jednej z nich sa hovorí: 'Domov je miesto, na ktorom smieš plakať.' Akoby tieto slová poznal aj ten smrek, ktorý roky hrdo stál pred bývalou harvelskou kaplnkou, na mieste, na ktorom stojí jej replika. Celé roky dotváral scenériu a dodával dôstojnosť tomuto miestu. Akoby už aj on prelial veľa sĺz a pomaly sa z neho vytráca život. Tak, ako sa postupne vytráca z tých, ktorý tu roky žili, s obdivom vzhliadali k jeho vrcholu a obdivovali jeho silu,“ popisuje bývalá obyvateľka zatopenej oblasti Eva Joneková.

Obce Harvelka a Riečnica zanikli v roku 1985 pre výstavbu nádrže na pitnú vodu, spolu s nimi aj domovy stoviek obyvateľov, tamojšie školy, obchody, pohostinstvá či drevený kostolík v Harvelke.
Zachoval sa len jeden majestátny objekt, kostol bývalej obce Riečnica. Je kultúrnou pamiatkou a zároveň aj spomienkou na život v dnes už zatopenej oblasti. Miestnym ľuďom sa kostol podarilo zachrániť tesne pred jeho likvidáciou, v čase, keď v múroch už boli diery pripravené na uskladnenie náloží.
Ako sa vyjadruje Joneková, rodáci zaniknutých obcí Riečnica a Harvelka každý rok očakávajú sobotu medzi sviatkom Petra a Pavla a sviatkom Cyrila a Metoda.
Ide o deň, ktorý ich už tradične pozýva na spoločné stretnutie. Tento rok sa malo konať v Riečnici. „Nakoľko je obdobie nesúce sa v znamení všadeprítomnej pandémie, nebolo isté, či sa vôbec uskutoční,“ dodáva.
Stretli sa v Harvelke

Hoci má zachovaný kostol v Riečnici pre bývalých obyvateľov dedín veľkú hodnotu, tento raz sa pri spomienkach a slávnostnej svätej omši stretli na inom mieste. Prístupová komunikácia ku kostolu v Riečnici je totiž v zlom stave. „Na základe toho nám Slovenský vodohospodársky podnik a hygiena nedali súhlas,“ potvrdzuje starosta obce Nová Bystrica Jozef Balačin.