Všetci zmrzlinári sme tu z jednej obce v Macedónsku, hovorí obľúbený zmrzlinár. Zakotvil na Kysuciach Čítajte Detský a mládežnícky divadelný súbor EVA pri Dome kultúry v Čadci pracuje nádherných 40 rokov pod vedením skúsených lektorov. Súbor sa predstavil veľkým množstvom divadelných hier a inscenácií, zožal úspechy nielen na slovenských, ale i európskych festivaloch, napríklad nemeckom Lingene, v Moskve či v Paríží, kde sa zúčastnil ako jediný zo strednej Európy.
Od zrode súboru až dodnes stojí žena s veľkým srdcom pre divadlo, režisérka Eva Matysová a jej obetavé umelecké spolutvorkyne Dagmar Šteklačová, Dagmar Jurgová a Oľga Šimašková.
Nádherné kostýmy do divadelnej hry navrhla Silvia Čechová. (zdroj: Marian Kvašňovský)
Areál celé desaťročia chátral. Mesto investuje do športovísk státisíce Čítajte Počas obdobia pandémie sa súboru podarilo nevídane. Spracovať scenár, vytvoriť kostýmy, nahrať hudbu a piesne, vytvoriť sprievodné video k najnovšej hre o Žofii Bosniakovej, uhorskej šľachtičnej a filantropke, po smrti uctievanej ako svätica, ktorá žila príkladným životom v láske k Bohu, rodine i blížnym.
Výber témy divadelníkov z Detského a mládežníckeho divadelného súboru EVA ovplyvnila skutočnosť, že život Žofie Bosniakovej je spätý so žilinským regiónom a zároveň jej životný príbeh je plný lásky, šírenia dobra a nezištnej pomoci.
Divadelná hra Žofia mala premiéru minulý mesiac v Dome kultúry v Čadci.
Žofia Bosniaková nadchla vedúcu divadelného súboru Eva Evu Matisovú pred mnohými rokmi.
V obci Čierne premenili staré bicykle na netradičné stojany s kvetinami Čítajte Pri návšteve hradu Strečno so svojimi deťmi si pozreli kaplnku, v ktorej bolo uložené nepoškodené telo svätice.
„Je zvláštne, že sa telo Žofie zachovalo v pôvodnom stave. Keď sa stala tá nešťastná udalosť, teda jej telo po premiestnení do Tepličky nad Váhom podpálili, tak to vo mne zanechalo niečo zvláštne,“ hovorí vedúca súboru.
Pred dvoma rokmi sa naskytla príležitosť požiadať o peniaze Fond na podporu umenia. Veľmi tomu neverili, no podarilo sa a projekt bol schválený. Uzrieť svetlo sveta tak mohla divadelná hra o tejto vychýrenej krásavici a dobrosrdečnom anjelovi z hradu Strečno.
„Začali sme sa s kolegyňami o túto tému intenzívnejšie zaujímať, hľadať materiály. Tak vznikol prvý scenár, ktorý sa opieral len o historické fakty. S deťmi sme začali už nacvičovať improvizácie na jednotlivé situácie. Stále som s ním však nebola vnútorne stotožnená,“ uvádza Eva Matysová.
Plastika z podkov je poctou korňanským furmanom Čítajte 
Hlavnú postavu Žofie hrá Aneta Masaryková (zdroj: Marian Kvašňovský)Potom prišiel v marci lockdown. V máji mala byť hra odpremiérovaná a ukončený celý projekt, no nestalo sa. Všetko sa zatvorilo a nastalo ticho. Vtedy si Eva Matysová uvedomila zaujímavé prepojenie histórie a dneška. Rovnaké pocity, ktoré ľudia prežívali pred šesťsto rokmi, prežívajú aj dnes. To, že sa celá premiéra posunula, ju to vnútorne vyšpičkovalo a dala sa do prerábania scenára.
„V septembri, keď prišlo k čiastočným uvoľneniam opatrení, sme všetky deti zo súboru naložili do autobusu a vybrali sa na návštevu do kaplnky kostola v Tepličke nad Váhom. Pani Kozáková, ktorá sa o kaplnku stará, nám rozprávala veľa pútavých príbehov zo života Žofie Bosniakovej. Spomenula aj nešťastnú udalosť z 1. apríla 2009, keď telo Žofie Bosniakovej v rakve vytiahnutej pred kostol polial horľavou látkou a zapálil 31-ročný Žilinčan. Muž, ktorý sa skutku dopustil, trpel závažným psychickým ochorením.Tak som do príbehu zasadila dve paralely. Históriu a aj dnešok, keď sa to telo zničilo,“ vysvetľuje Eva.
Na nej samotnej aj na členoch súboru zanechalo rozprávanie veľký dojem a vnikli hlbšie do duše príbehu. Do scenára tak zapracovala a dramaturgicky doladila úlohu mladého muža, ktorého mama aj priateľka sa chodili do kaplnky ku svätici Žofii modliť.
Podľa nového scenára divadelnej hry mladík videl Žofiu len v zlom svetle. Jeho chorá mama sa na Žofiu upla a dôverovala jej až tak, že odmietala liečbu aj chemoterapie.
Druhým momentom pre neho bolo to, že mu skrachoval dvojročný vzťah s priateľkou, ktorá bola veľmi duchovne založená a tiež sa modlila k Žofii Bosniakovej.
Nezvládala výkyvy nálady tohto muža a preto sa s ním rozišla. On to však kládol za vinu nie sebe, ale práve Žofii. To bol pre neho zlomový okamih a vtedy sa rozhodol pozostatky spáliť.
Aj záverečná scéna je koncipovaná tak, že na scéne drží muž kanister z horľavinou a cituje text „Teraz zomrieš už navždy,“ čo u divákov vyvoláva veľmi silnú emóciu.
Hlavnú postavu Žofie hrá Aneta Masaryková, ktorá v divadelnom súbore pôsobí už štrnásť rokov.
„Od útleho detstva patrí do nášho divadelného súboru. Prvýkrát vystupovala ako štvorročná. Už ako šesťročná bola s nami v Moskve na návšteve divadla Boľšoj teatr. V tomto predstavení podala úžasný výkon, je veľmi nadaná,“ hovorí vedúca súboru.
Problém bol s obsadením mužských postáv, ktorých je v príbehu mnoho. Niektorí herci si tak strihli dvojrolu. Hlavnú mužskú postavu hral talentovaný Pavol Prívara, ktorý si zahral aj úlohu Turka Beg Abdula, ktorý plienil naše územie a chcel si uniesť Žofiu do svojho háremu.
„Toto bola aj záverečná práca siedmich absolventov základnej umeleckej školy, ktorí končia na svojich stredných školách. Ten rok ticha ich veľmi posunul, dá sa povedať, že vnútorne dozreli a aj ich citový a herecký prejav sa tým zmenil. Všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli, z celého srdca ďakujem,“ uzatvára Eva Matysová.
Pri zrode divadelného predstavenia Žofia sa stretlo mnoho nadšencov pre divadlo, patrí k nim Miroslava Mravcová a Tatiana Trnková – pomocná réžia.
Marián Kvašňovský – texty piesní, Denisa Vašíčková z Valašského Meziříčí – javiskový pohyb, Gabriela a Silvia Čechové – kostýmy, Ivan Kubiš – husle.
Alena Poláčková, Petra Birová, Richard Bareš , Adam Haluška – chórový spev.
Technická spolupráca Ján Kulla, Marián Hanko a Viera Mundierová.
Obyvatelia zatopených kysuckých obcí sa stretli aj tento rok. Zišli sa v Harvelke Čítajte
