
Staršia generácia zo Staškova či Olešnej si pamätá Školu Polgrúň ako miesto vzdelania, disciplíny aj zábavy spoza školských lavíc. Neskôr bola priestormi pre školské obedy či dielne.
Generácia dneška ju pozná ako nevyužívanú, chátrajúcu drevenú budovu. Mnohí okoloidúci si zrejme netrúfnu s istou tvrdiť, na čo vôbec slúžila.
Od dnešných školských zariadení má na pohľad ďaleko a ani na internete by sa k informáciám ľahko nedostali. Najviac sa možno dozvedieť z pamäte tých, ktorí v nej časť svojej mladosti strávili. My sme čerpali aj zo slov ľudí, ktorí údaje o obciach starostlivo zbierajú, dokumentujú a zvečňujú, z textov kronikárov.
Hoci sa všetky zdroje presne nezhodujú, drevená školská budova na Polgrúni vznikla podľa nich približne v rokoch 1914 – 1915. Katastrálne patrí k obci Staškov, od Olešnej ju delí iba potok. Zariadenie s dvoma učebňami navštevovali ale žiaci oboch dedín.

„V tých časoch ešte toľko detí nebolo a učilo sa na zmeny, po dve triedy, napríklad i druháci so štvrtákmi. Vyučovalo sa aj v poobedňajších hodinách,“ približuje nám fungovanie školy jej bývalá žiačka a obyvateľka Olešnej Anna Nekorancová.
V blízkosti tejto budovy, v roku 1961 slávnostne otvorili novú základnú školu v Olešnej. Delí ich málo, cestná komunikácia a spomínaný potok.

„Školský rok 1961-62 sa začal ešte v starej školskej budove. Vyučovanie bolo dvojzmenné,“ píše sa na stránke Základnej školy s materskou školou (ZŠ s MŠ) Olešná. Aktuálny školský rok oslávila 60. výročie, avšak stará drevená škola oproti už dnes stojí bez života.
Budova slúžila pre dielne a stravovanie žiakov
Žiaci ju ale využívali aj dlhý čas po postavení druhej školskej budovy. „Klasické vyučovanie sme mali už v novej murovanej škole cez cestu. V tejto škole bola časť vyučovania z predmetov dielenské práce a dievčenský predmet, varenie,“ opisuje nám Jozefa Turiaková.