
V Rakovej bývajú členovia Jednoty dôchodcov každoročne veľmi aktívnou skupinou, ktorá sa snaží zlepšovať život v obci. O to viac ich mrzela nútená prestávka spôsobená pandémiou a platnými epidemickými opatreniami. Inak vždy aktívni dôchodcovia sa nemohli stretávať ani organizovať rôzne akcie.
Dlhá pauza sa stala minulosťou v utorok 10. augusta, kedy sa členovia Jednoty dôchodcov v Rakovej pod Hríbom opäť stretli spolu s členmi Základnej organizácie Zväzu telesne postihnutých Raková. Účasť bola vysoká. Na stretnutie prišlo približne osemdesiat členov oboch organizácií.
Na začiatok všetkých privítali Štefánia Heglasová, predsedníčka Základnej organizácie Zväzu telesne postihnutých z Rakovej a Mária Lučanová, predsedníčka ZO Jednoty dôchodcov Slovenska v Rakovej, ktoré účastníkom popriali príjemnú náladu a dobrú zábavu.


„V minulosti, keď ešte svet nepoznal koronavírus sme často chodili na všakovaké zájazdy. Navštívili sme množstvo zaujímavých miestna poznávacích zájazdoch. Boli sme v kúpeľoch Kováčová, Oravice aj Podhájska. Azda najväčším zážitkom bol pre nás festival Hontianska Paráda, ktorí priblížil takmer zabudnuté starodávne roľnícke práce a najrôznejšie remeslá v prostredí hrušovských lazov i v samotnej obci Hrušov. Užili sme si tam vystúpenia folklórnych súborov, skupín z rôznych kútov Slovenska a tiež ochutnávky miestnych špecialít,“ spomínala Štefánia Heglasová.
Mária Lučanová k tomu dodala, že teraz sa členovia oboch organizácii na zájazdy nehrnú.
„Teraz sa ľudia boja. Ak by sme aj chceli na nejaký zájazd ísť, zorganizovať ho, mali by sme problém nazbierať dostatok členov do jedného autobusu. Preto sme naše stretnutie po dlhej dobe presunuli na čerstvý vzduch. Opečieme si špekáčiky, dáme pohár vínka, zaspievame. Veľmi nám chýbal spoločný kontakt. Budeme sa mať všetci o čom rozprávať. O deťoch, vnúčatách, ťažkých časoch,“ povedala.
Po chutnom opečenom špekáčiku, káve a domácom koláči prišiel zahrať na harmonike a zaspievať našim seniorom Anton Staš s priateľkou Máriou. Vždy ich veľmi poteší a okrem harmoniky prinesú aj úsmev a dobrú náladu. Piesne spievali úplne všetci.


Treba si uvedomiť, že práve počas tohto čierneho obdobia a uzatvoreného života v osudoch seniorov možno pribudlo samoty, bilancujúcich úvah a rozpomienok.
S dôstojnou pokorou sa podaktorí vyrovnávali s krivdami osudu, s človečími zlyhaniami a pochybeniami. Slovenská tradícia hlboko zakorenená v synovskej či dcérskej úcte k rodičom, nás práve v dnešnej dobe môže inšpirovať k symbolickému pokľaknutiu práve pred rodičmi.
Staroba nie je choroba. Staroba je výzva a neznamená koniec životnej aktivity. Dôležitá je kvalita života, sociálne prostredie i samotný postoj seniora. Kvalitu života v tomto období výrazne ovplyvňujú aj kontakty s ľuďmi a sociálne prostredie.
V starobe sa sieť sociálnych kontaktov človeka redukuje. Nedostatok sociálnych kontaktov môže starším ľuďom spôsobiť sociálnu izoláciu, depresívne nálady, mrzutosť a zatrpknutosť. Stáva sa to v dôsledku odchodu zo zamestnania a pocit, že už nie je v spoločnosti potrebný.
Práve tomuto sa snažia zabrániť rôzne podujatia organizované práve základnými organizáciami či už Jendoty dôchodcov Slovenska alebo Zväzom telesne postihnutých.

No základom príjemného a aktívneho života seniorov je rodina. Práve k babičkám a deduškom sa s dôverou utiekajú pokolenia vnúčat a pravnúčat so svojimi radosťami, bolesťami a túžbami. Nikto nezráta, koľkokrát sa ich láskavé pohladenie, múdre slovo stalo hojivým balzamom duše. Syn, dcéra, vnuk, zať, nevesta, všetci prijímajú ich dobrodenia ako čosi samozrejmé. Kto z mladých sa však opýta, či sa majú komu zveriť, vyžalovať?
Asi všetci poznáte rozprávku o troch grošoch, v ktorej chudobný sedliak vysvetľuje kráľovi, že jeho mzda na deň je tri groše, pričom jeden vracia otcovi, druhý požičiava synovi a z tretieho žije. Tak by to malo byť aj v reálnom živote. Čas, peniaze a energia investovaná rodičmi do detí by sa mala vrátiť v podobe ich dôstojnej staroby. Bohužiaľ, nie vždy to tak funguje. Ani zo strany detí, ani smerom k rodičom.
Prajeme vám, milí seniori, aby ste sa od svojich detí a pokolenia ich detí, dočkali múdreho zaobchádzania v duchu rozprávky o troch grošoch. Nech sa vám v tých najrýdzejších podobách navráti všetko, čo ste tak úprimne v doterajšom bytí rozdávali.
Štatistiky hovoria jasne
V súčasnosti žije na Slovensku viac ako 1.397 milióna seniorov (k 31.7.2021). Prognóza do budúcnosti hovorí, že do roku 2025 sa počet seniorov zdvojnásobí a v roku 2050 môže dosiahnuť ich počet na svete až dva bilióny.
Podľa odhadov Európskej komisie sa za 30 rokov staneme krajinou s najväčším percentom starých ľudí na dôchodku. V takto rýchlo starnúcom svete je potrebné podporovať aktívnu účasť starších na spoločenskom dianí, využiť ich skúsenosti a poznatky.
