Občianske združenie SYTEV v Kysuckom Novom Meste organizuje mládežnícke a dobrovoľnícke aktivity už niekoľko rokov. Život svojou činnosťou nespestruje len miestnym obyvateľom, ale aj mládeži zo zahraničia. Zakladateľ a riaditeľ organizácie Lukáš Hrošovský v rámci projektov vysiela mladých ľudí zo Slovenska za hranice, u nás zas hostí účastníkov z iných krajín.
Do Žiliny autom cez Kysucké Nové Mesto radšej nechoďte Čítajte Súčasné leto mu plány nezmaril ani koronavírus, naopak, pre ďalšie slovenské mládežnícke organizácie sa stal vzorom. Napriek protipandemickým opatreniam privítal na medzinárodnom podujatí v Oščadnici 28 účastníkov zo 7 krajín. O vzdelávacom výmennom pobyte zameranom na tému extrémizmu a jeho prevencii, i celkovom prínose týchto projektov, nám porozprával on sám.
Bolo pre opatrenia náročné dostať všetkých záujemcov na Slovensko?
Bolo to veľmi náročné. V sobotu začínal program, vo štvrtok som musel všetkých zahraničných účastníkov zaregistrovať na e-hranicu. Následne som ich registroval na testovanie. Okrem úradu verejného zdravotníctva som sa skontaktoval so súkromným poskytovateľom PCR testovania.
Akonáhle ešte v sobotu večer účastníci projektu docestovali, čakal ich na ubytovaní výjazdový tím. Podmienkou príchodu síce bola zaočkovanosť, no niektorí boli len po prvej dávke vakcíny a ja som situáciu nechcel zbytočne komplikovať. S programom sme teda začali až po výsledkoch z testovania.
Lukáš Hrošovský
Lukáš Hrošovský (25) je zakladateľom a riaditeľom občianskeho združenia SYTEV, aktivista a lektor pracujúci s mladými ľuďmi. V mládežníckej klubovni v Kysuckom Novom Meste sa zameriavajú na dobrovoľníctvo i politické dianie. Výsledkom Lukášovej činnosti a nadšenia z práce je aj vznik mládežníckeho parlamentu v meste. Okrem lokálnych aktivít, približne už osem rokov, vysiela mladých záujemcov do zahraničia a hosťov v rámci európskych projektov víta aj u nás.
Kontaktujú ma už aj ľudia zo zvyšných častí Slovenska, ktorí organizujú podobné projekty, aktuálne však pred nimi mali obavy. Pri súčasných opatreniach sme sa do toho pustili medzi prvými a za sebou máme už 2 projekty.
Prečo ste posledný pobyt zamerali práve na tému extrémizmu?
Na kysuckej diaľnici budú natáčať akčný seriál z politického prostredia Čítajte Túto tému sme si vybrali už v roku 2019, predošlý rok ale pre covid nebolo možné stretnutie zorganizovať, a preto sme ju presunuli. Ide stále o horúcu tému.
Vybrali sme ju tiež z dôvodu, že i na Kysuciach pozorujeme, ako extrémizmus rastie a je dôležité sa o ňom baviť. Na druhej strane, vzdelávacieho pobytu sa zúčastnili ľudia z krajín, kde sa prejavuje ustavične. Mali sme tu Azerbajdžan, Gruzínsko, ale aj Taliansko, Grécko, Poľsko, Ukrajinu či Slovensko. Všade je podstatné o extrémizme hovoriť.
Ukrajina či Azerbajdžan sú predsa stále vo vojnovom konflikte. Niektoré krajiny sú na tom zas lepšie, mladí ľudia spoločne diskutujú, môžu porovnávať svoje skúsenosti, spôsoby ich boja proti extrémizmu v štáte.
Aké názory presadzovali?
Jedna skupinka na našom stretnutí mala zastávať skutočnosť, že ľudia sa ako extrémisti rodia. Ďalšia zas tvrdila, že sa nimi stávajú počas života a diskutovali sme. Ich argumenty boli zaujímavé, väčšinou sa zhodovali, z Azerbajdžanu alebo Gruzínska bolo vidieť isté odlišnosti, napríklad na rozdiel od Grécka, Talianska alebo Slovenska.
Mali ste okrem podobných aktivít aj iný program?
Boli sme na Budatínskom zámku, na rozhľadni Dubeň, užili si aj voľný program v Žiline. Každý večer bol kultúrny, účastníci prezentovali svoje krajiny, ochutnali sme ich typické jedlá aj nápoje, tancovali. Vďaka medzinárodnému prostrediu sme sa navzájom učili o ich domovoch.
S uvoľnením opatrení sa na uliciach viac pije aj bije Čítajte Prvý projekt, realizovaný na začiatku júla, bol 7-dňový, z toho 2 dni cestovali a na program zostalo len 5 dní. Tento druhý raz sme sa stihli spoznať lepšie a problematiku riešiť hlbšie, išlo už o 10 dní.
V čom vidíš prínos týchto projektov? Je ním napríklad aj búranie stereotypných názorov?
Najväčší prínos vidím v stretnutí sa rôznych národností. Všeobecne, keď sa stretnú mladí ľudia z rôznych krajín, zistia, že nie je také ťažké rozprávať po anglicky a že úroveň angličtiny v európskych krajinách je podobná. Zrazu v sebe zlomia bariéru a začnú hovoriť. Prekonávajú akoby svoje komfortnú zónu, dokážu medzi sebou v skupinách riešiť určitú tému.
Zároveň je to pobyt vzdelávací a ľudia z neho odchádzajú s novými informáciami, zručnosťami. Ide samozrejme o neformálne vzdelávanie. Nesedia v škole a nepočúvajú niekoho vzdelanejšieho. Tí účastníci a ich tréneri sú zväčša na rovnakej úrovni. Tréneri akurát vedia, ako zúčastnených čo najlepšie viesť. Tak sa totiž vedia efektívne priučiť jeden od druhého.
Učia sa tímovo spolupracovať, spoznávajú iné národnosti, búrajú stereotypy, preto je aj veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa stali extrémistami. Vidia, že všetci sme rovnakí.
O čom hovoríš, ty sám dobre poznáš. Bol si účastníkom viacerých projektov a od 17 rokov si ich už organizoval. V čom si sa v rámci tohto, za 8 rokov, posunul?
Práve vďaka programu, ktorý zlepšuje zahraničnú mobilitu, som sa stal, kým som. V 17 rokoch som bol aktivista, dobrovoľník, zároveň som hľadal, kde raz skončím. V danom veku som vytvoril SYTEV a začal som projektami. Všetko na seba nadväzovalo, spolupracoval som s ľuďmi, ktorých som spoznal pri svojich cestách v zahraničí. Ukázali mi, ako funguje participácia, a preto vznikol mládežnícky parlament či klubovňa v Kysuckom Novom Meste.
Svetové striebro mieri na Kysuce Čítajte Za tie roky, keď sa pozerám spätne, vďaka príslušnému programu som sa stal manažérom, školiteľom a človekom, ktorý robí, čo ho baví. Hoci je práca s ľuďmi náročná, vidím priateľstvá vznikajúce medzi účastníkmi. Navzájom naďalej komunikujú, navštevujú sa. Skvelé sú aj drobnosti, mladí napríklad zlepšujú svoju angličtinu v škole, čo ma vždy teší.
