Tomáš Chilý pochádza z Krásna nad Kysucou. Začínal vo svojom rodnom meste, aby sa za pár rokov vyšvihol na jedného z najlepších kuchárov na Slovensku. Svoje umenie momentálne predvádza v ďalekej Číne.
Usilovnosťou a tvrdou drinou sa vypracoval na významnú pozíciu, čo sa v zahraničí ešte žiadnemu Slovákovi nepodarilo.
Už pred viac ako tromi rokmi poskytol rozhovor pre MY Kysucké noviny. Odvtedy sa však veľa zmenilo. Šikovný Kysučan je zasa o krok vpred.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- čo konkrétne zahŕňa pozícia executive chefa
- ktoré slávne osobnosti si pochutnávali na jeho kuchyni
- ako vyzerá spôsob práce v čínskej kuchyni a v čom je odlišný od Európy
- či sa zvyšujú nároky ľudí v oblasti gastronómie
- aká je slovenská kuchyňa v porovnaní s tou svetovou
Už sú to viac ako tri roky, čo ste nám ochotne poskytli rozhovor. Ako sa vám momentálne darí a čo máte nové?
Je až neuveriteľné, že už prešlo toľko času. Za ten čas som sa dvakrát sťahoval. Najskôr som sa presúval do hotela Kempiski v Chongqingu. Tam som bol rok na pozícii executive sous chef, čo je zástupca šéfkuchára. Po ďalšom roku som prišiel do mesta Taijuan, kde pôsobím doteraz, taktiež v hoteli Kempinski. Som vo funkcii executive chefa.
A práve pozícia executive chefa nás zaujíma. Doteraz ju nevykonával žiaden Slovák. Čo vlastne zahŕňa?
Som veľmi rád za položenie tejto otázku. Rád by som vás ale trošku poopravil. Som prvý executive chef v sieti Kempinski Hotels, ale iba ak nepočítame Slovensko. V Tatrách boli totiž kuchári na týchto pozíciách ďaleko predo mnou. Mám na starosti celý chod kuchyne a stewardingu. V hoteloch sú to pomocné sily na umývanie riadu, podláh a ďalšie práce, čo sú jedny z najnedocenejších pozícií v hoteli. Momentálne riadim štyri reštaurácie, dva bary, pekáreň a banket. Mám pod sebou okolo 120 zamestnancov. Je ťažké opísať slovami, čo táto pozícia pre mňa znamená. Určite ale zadosťučinenie, ocenenie práce a času, ktorý som tomuto všetkému venoval.
VIZITKA
Tomáš Chilý pochádza z Krásna nad Kysucou. Po ukončení štúdia na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Čadci zostal ešte chvíľu na Kysuciach, v reštaurácii v Krásne nad Kysucou. Následne sa presunul do hotela Kempinski vo Vysokých Tatrách. Po dva a pol roku začal pôsobiť v Bahrajne, neskôr Katare. Čoraz viac ho to lákalo do Ázie, a tak od roku 2017 varí v Číne, kde zostal dodnes.
Čo všetko ste museli pre to urobiť? Za vašim úspechom je bezpochyby veľa driny...
Učiť sa! A to som v škole nemal rád (smiech). V zásade som všetko musel podriadiť povinnostiam. Všetok voľný čas som strávil buď v práci alebo doma sledovaním, čo sa deje vo svete. Neustále som sa učil niečo nové. V podstate som úplne odstavil osobný život a venujem sa len práci.
Musím sa veľakrát prispôsobiť. Radšej zostanem ticho a prekusnem niektoré veci. Stále som Slovák a občas to človeku dajú v zahraničí pocítiť. Ale všetko sa dá vybalansovať tým, čo som spomínal. Čiže pracovať ešte viac a niektoré veci brať s nadhľadom. Je potrebné vytvoriť si „hrubú kožu“ a netrápiť sa nad vecami, ktoré človek zmeniť nedokáže.
Hovoríte o kolektíve asi 120 ľudí. Je náročné držať takýto tím pokope?
V Číne je to predovšetkým o Číňanoch. Ja som tu jediný zo zahraničia. Keď som pracoval na Blízkom východe, mal som kolegov rôznych národností či kultúr. Bolo to náročné. Nie s každou národnosťou sa dá komunikovať rovnako. Niečo, čo platí na Filipíncov, nebude platiť na Indov či Nepálčanov. Tým myslím prístup, spôsob a úroveň „priateľskosti.“
Ako vlastne funguje život v takej veľkej spoločnosti a medzi samými cudzími ľuďmi?
