Od stredy 11. augusta sa niesol strediskom Veľká Rača v Oščadnici zvuk motorových píl. Okoloidúci aj návštevníci si mohli dôkladne pozrieť, ako sa tvoria sochy z topoľa a lipového dreva. Partia rezbárov a motorové píly, talent a chuť tvoriť. To si zaslúži pozornosť.
Zakladateľ sympózia Peter Harvan (zdroj: Internet)
Prišiel o ruku i nohu. Napriek hendikepu vyniká v rezbárčine Čítajte Veľké kusy dreva sa v rukách šikovných umelcov postupne menia na postavy a zvieratá s tvárou a gestami.
Na rezbárskom sympóziu je vždy veľký ruch. Kým začnú rezbári zo suroviny tvarovať postavičky, najprv si drevo olúpu od kôry.
„Potom veľkou pílou orežeme základný tvar a ďalej pokračujeme carvingovými pílami, čo je taká špeciálna píla na vyrezávanie. Má jemnú špičku a s tou sa dá tvarovať,“ hovorí rodák z Krásna nad Kysucou Michal Kopásek.
„Na sympózium chodím už osem rokov. Prvé dva roky som bol len ako pozorovateľ, potom som sa do rezbárčiny pustil aj ja. Každá socha je iná, s každým novým dielom stále naberám skúsenosti,“ ozrejmil Kopásek.
Ďalším Kysučanom je Pavol Matejíček z Oščadnice.
„Ja som okrem jedného ročníka nechýbal ani na jednom sympóziu v Oščadnici. Peťo Harvan, keby tu medzi nami bol, bol by sa veľmi tešil a radoval sa s nami. Bol úžasný hostiteľ aj organizátor. Veľmi nám tu všetkým chýba,“ povzdychol si rezbár.
„Podľa mňa kvalitná rezbárčina nesie stopy po dláte. Dláto znamená čas. Čas je tá najvyššia hodnota, ktorú môže niekto niekomu dať. Všetko sa dá vrátiť, no čas už nevrátiš nikdy,“ dodal Pavol Matejčík.
Na sympóziu sa už po desiatykrát objavil aj majster strednej Európy v rezaní motorovou pílou a tvorca ľadového domu na Hrebienku Adam Bakoš z Lieskovan.
„Je to náročná práca, rezbár má na začiatku pred sebou len kus dreva a nevie, čo ho čaká, ale všetko je to o skúsenostiach. Chceli sme, aby diela mali nielen estetickú hodnotu, ale aj dušu. Vyrezával som z lipového dreva anjela, teraz ešte dorábam medvedie hlavy,“ povedal Adam.
Adam Bakoš (zdroj: Pavol Stolárik)
Textilné remeselné centrum Čadca oživí Slovenu aj v Žiline Čítajte Maroš Meško z Trenčína sa zúčastnil sympózia po prvýkrát.
„Som tu veľmi rád, lebo partia je skvelá, no mám sa ešte od týchto chlapcov čo učiť. Mojou úlohou je vyrezať plastiku Yettiho. Snažím sa, aby som vystihol podstatu a dúfam, že sa mi to aj podarí.“
Úlohou Michala Husára z Martina bolo vyrezať postavičku škriatka.
„Rezbárstvo vyžaduje od človeka predstavivosť. Je dobré že tej mám až moc. Predstavím si to, pozriem na ten kus lipového dreva a pustím sa do roboty,“ vyjadril sa Michal.
Lipták Michal Trnovský z Kalamien sa na Kysuciach cíti ako doma. „Chodím tu často, už od svojich sedemnástich rokov.“
Hosťom z Českej republiky bol Milan Lysek z Mostov u Jablunkova.
„Na sympóziu som už po dvanástykrát. Vidím, že úroveň je rok od roka stále vyššia. Keď bude moje dielo hotové, každý, kto sa doň posadí, by mal zmúdrieť. Mojím výtvorom bude kreslo z topoľa, na ktorom sedí sova,“ povedal rezbár Milan.
Na záver rezbári sochy dočistia dlátami, frézami a vyhladia brúskou, aby si obdivovatelia nezadreli triesku.
Tento spôsob prezentácie rezbárov môže slúžiť aj ako motivácia u potenciálnych záujemcov o prácu s drevom. Ľudia môžu počas sympózia požiadať autorov o informácie, takže má aj vzdelávací rozmer. Okrem samotných umelcov je pri organizácii sympózia dôležitá súhra niekoľkých zložiek, ktoré zabezpečia bezproblémový priebeh.
V Oščadnici klapalo všetko na jednotku. Nestal sa žiadny úraz. Účastníci sympózia práce dokončili v stanovenom čase a k hluku motorových píl a nutnému pracovnému neporiadku počas niekoľkých dní boli všetci tolerantní. Odmenou im budú sochy, kreslo aj lavička, ktoré budú obdivovať návštevníci Veľkej Rače po mnohé roky.
FOTO: Rezbárske sympózium v Oščadnici je v plnom prúde Čítajte
