Kysučania, nadšenci vône a chuti hríbov, navštevujú v rámci hubárskej sezóny okolité lesy viac než inokedy. Okrem príjemného pocitu z prechádzky sa aktuálne tešia aj z nazberaných kozákov, suchohríbov, hríbov smrekových i dubových či napríklad takzvaných modrákov. Niektorí si z lesa odnášajú koše poloprázdne, iní by potrebovali ešte nádoby navyše.
Kysuce ožili. Palárikova Raková bola napriek pandémii výnimočná Čítajte V súvislosti s masívnym zberom hríbov však mnohí ľudia zásadne vyjadrujú svoj nesúhlas, s obavami o následné hladovanie miestnej zveri a jej približovanie sa k ľudským obydliam. V názoroch ohľadom dopadu takýchto „hubačiek“ sa na dve skupiny rozdeľovali podľa komentárov aj naši čitatelia. Ako nám potvrdil dlhoročný a skúsený poľovník Pavol Šutý, spomenuté obavy sú zbytočné a kameň úrazu je potrebné hľadať inde. Za ich frekventovaný pohyb v blízkosti našich domovov môžu viaceré faktory.
Navyše, medvede huby podľa Šutého nevyhľadávajú, u diviakov je takáto potrava pravdepodobnejšia, avšak stále zriedkavá, pričom najviac poslúžia len hlodavcom a slimákom. Na druhej strane, hlbšie časti lesov zberačmi hríbov alebo čučoriedok poznačené nebývajú a pre zvieratá je tak lesných plodov dostatok.
Pre zver je teda cez hubársku sezónu problémom nanajvýš ruch. Ten je ale podľa Šutého zároveň potrebný na to, aby sa s prítomnosťou človeka učila žiť. Ako bolo spomenuté, zberačov húb nemožno viniť ani za početné plné košíky, prípadný hlad zvierat a ich vyčíňanie v záhradách či blízkosti ľudských obydlí. Pavol Šutý nám porozprával aj o pravých príčinách tohto výskytu.
