Pri oslave storočnice, v zápase, ktorý bol pre Čadcu Rooseveltovou chvíľkou stretnutia s osudom, svojím gólom v samotnom závere premenil hororový scenár v delírium nadšenia.
Ak by bola hudba o strieľaní gólov, bol by režisérom výnimočného orchestra.
Chorobný vzor - Cristiano Ronaldo. Oddaný srdciar, pre ktorého je rola najlepšieho strelca pravidlom.
Vyše 100-gólový Rudo Práznovský, verí, že dokáže vrátiť chválu a prestíž najslávnejšiemu Kysuckému klubu.
Rovnako ako mládež, tak aj mužský futbal v Čadci z dňa na deň upadá. Niekdajší vychýrený celok, ikonický klub a ospevovaný elegantný futbal pomaly stráca svoju slávu.
Spoločne s novou generáciou, s vekovým priemerom len 21 rokov, čo z Čadce robí bezkonkurenčne najmladší tím v súťaži, chce zvýšiť pomer proaktivity nad reaktivitou, a tak odvrátiť nelichotiacu pozíciu outsidera a dlhé trápenie.
Vaša kariéra sa s výnimkou jedinej polsezóny spája iba s klubom FK Čadca. Vzhľadom na mladý vek, už máte v klube dosť výrazné meno. Poďme ale postupne. Aké boli vaše futbalové začiatky?
Začal som nesvojvoľne. Mal som 7 rokov a na umelej tráve sa konal tréning. Ja som si tam predtým kopal a sledoval ho. Chlapcov trénovalo málo, tréner sa ma opýtal, či sa nechcem zapojiť. Tu začala moja kontinuita s Čadčianskym futbalom.
So spoluhráčmi ste postupne rástli, trénera Chabroňa nahradil Eduard Gábriš. Ako starší žiaci ste ovládli druhú ligu, v tieni dokonca zostal Žilinský Slimáčik. Ako vyzerala príprava počas tejto sezóny a prečo nakoniec vytúžený postup stroskotal?
Dovtedy sme hrávali s mužstvami najvyššej kvality ako Žilina, Slovan a podobne. Následne nás preradili do druhej žiackej ligy a my sme snahu a oddanosť tvrdej práci nezahodili. Tréner nás viedol stále rovnako, prípravné zápasy boli vždy proti top tímom z celého Česka a Slovenska. Neodradila nás ani menšia konkurencia, práve naopak, túžba vyhrávať rapídne narastala. Postúpiť sme nemohli kvôli nesplneným podmienkam. Čadci chýba športová škola a umelý trávnik.
„Súperi na ihrisko nastupovali s podlomenými kolenami a strachom typu: „hráme proti Čadci“.
Všetci vás poznali ako extrémne silný a nabitý ročník, takpovediac slávne čadčianske 99-ky. V kádri vás bolo vyše 20, fungovalo áčko aj béčko, neustály pretlak v kádri a maximálne nasadenie. Súperi na ihrisko nastupovali s podlomenými kolenami a strachom typu: „hráme proti Čadci“. Dnes spomedzi vás aktívne hrá len hŕstka. Prečo si myslíte, že tomu tak je?
Tréner Gábriš bol, aj stále je, veľkou osobnosťou. Nie len v úlohe trénera, bol pre nás druhým otcom, mal obrovský rešpekt. Nevychovával nás len po futbalovej stránke, ale aj po tej ľudskej. Tréningy mali kvalitu, tím vyskladal podľa svojich odborných schopností. Sledoval futbal v okolitých dedinách a vytvoril výber toho najlepšieho, čo na Kysuciach bolo.
