Vo svojej kategórii štvrtá, celkovo dvanásta. Štatistiky, ktoré priam kričia o pozornosť.
Reprezentačný výber minul sedemnásť ročnú hráčku o miesto.
Talentovanú tenistku čaká náročný prechod k seniorkám a bodový reštart, no bič plieska až na konci. Či sa nádejnú hviezdičku podarí plne rozžiariť, ukážu najbližšie roky. Vodou na mlyn by pred kľúčovou sezónou mohla byť obmena klubu i trénera.
V článku s rodáčkou z Rakovej viac o úspešno-náročnej sezóne, spokojnosti v Považskej Bystrici, ale i o tom, prečo slovenský tenis stojí v úzadí českého či svetového.
V Žiline absencia iniciatívy a profesionálov
Tenis, to sa na Kysuciach často nenosí. Kedy ste raketu držali prvýkrát?
Odmalička ma bavilo veľa športov, hrávala som s chalanmi futbal, hokejbal. Všestrannosť mi nechýbala. Otec chcel, aby som mala pravidelnú aktivitu, videl, že mi šport nie je cudzí. V Čadci ma začal trénovať Pavol Jurga, keď som mala 7 rokov.
V Čadci neprebýva klub, ktorý by vedel tenisovo posunúť. Po troch rokoch ste sa stali hráčkou TK Žilina. Náročný artikul pre 10-ročnú, každodenné dochádzanie na tréningy, zopnutie školy a športu. No dnes len minulosť, v apríli tohto roka ste preladili opäť, navyše aj trénera. Kvôli čomu?
Žilina je veľký klub, s veľa hráčmi, veľa deťmi. Prežila som tu pekné chvíle, či už na tréningoch alebo sústredeniach. No keď sa chcete presadiť ako jednotlivec, vytráca sa ich iniciatíva dostať vás vyššie, tak som hľadala ďalej.
Momentálne trénujem v Považskej Bystrici. So starým trénerom som si veľmi nesadla, no herne ma posunul, začo mu veľmi vďačím. Nový je presný opak – okamžitá symbióza. Kvalitný mentálny učiteľ, ktorý veľmi komplexne zvláda prípravu športovca. Rozumieme si aj po ľudskej stránke.
Ako to, že Žiline chýba iniciatíva dostať hráčov vyššie?
No, to je otázka. Veľa mojich spoluhráčok preto skončilo s tenisom, prestalo ich to baviť. Je tam vysoká absencia závodných hráčov. Tréneri chcú mať v Žiline skôr viac malých detí, kvantita nahrádza kvalitu.
Matchpoint Tennis Academy je novovzniknutý klub v Považskej Bystrici, nemá vlastné sídlo, funguje na prenajatých kurtoch. Výstavba športového areálu dostane zelenú budúci rok, nebude chýbať hardový ani antukový kurt. Ako sa cítite v novom prostredí?
Veľmi spokojne. V mojom ročníku tú pôsobí ešte jedna hráčka, klub disponuje mladými talentami. V Považskej hrá okolo 10 profesionálov. Skvelé čísla pre novorodenca.
„Hrala som demotivovaná z prehry v prvom kole a bez očakávaní. Prešla som do finále.“
Regionálny futbal: Makov lídrom 4. ligy Čítajte Posledná sezóna bola veľmi špecifická, kvôli korone sa dlho hrať nedalo, príležitosti núkalo jedine zahraničie. Po troch mesiacoch len silovej zimnej prípravy nadišiel skok do záhadnej vody a brodenie divokou riekou. Vaše zhodnotenie?
Vírus nabúral tréningový aj turnajový kalendár. Štvrť roka som tak nemala možnosť hrať, pilovala som len kondíciu a posilňovala. Herné tréningy začali až v apríli, aj to načierno. Šli sme na tréning a museli sme sa schovávať, ako keby robíme niečo nekalé. Prvé turnaje nedopadli úplne vhodne, čo sa bez prípravy dalo čakať. Zvyšok sveta mal umožnené trénovať oveľa skôr. V zápasoch proti Chorvátkam, Srbkám, ale i Češkám alebo Poľkám mojou slabinou bola nevyhratosť.
