Pred takmer dekádou odišla zo Slovenska a dodnes žije v Austrálii. Jej snom bolo pomáhať a pracovať s chudobnými deťmi. Rozhodla sa pre dobrovoľníctvo v jedných z najbiednejších krajín sveta. Inšpirovala ju mama a jej snom je mať vlastnú dobrovoľnícku organizáciu.
Mária Beláková pochádza z Novej Bystrice a hoci má na Kysuciach rodinu i priateľov, jej domovom je austrálsky Perth. O pomoci druhým, živote v chudobných krajinách i o svojich zážitkoch rozpráva pre náš web.
V rozhovore sa dočítate
- O zážitkoch s veľhadom
- Aké sú deti v chudobných krajinách v porovnaní s vyspelým svetom
- Ako vnímajú ľudia z chudobných krajín dobrovoľníkov
- Prečo je dobrovoľníctvo čoraz populárnejšie
- Čo sa môžeme učiť od chudobných
Poďme na začiatok. Ako ste sa ocitli v Austrálii?
Po skončení vysokej školy som chcela zlepšiť svoju angličtinu a vždy ma zaujímali zahraničné študijné pobyty. Rozmýšľala som o štúdiu na Malte, ale potom prišla možnosť ísť do Západnej Austrálie. Keďže som tam mala priateľov Stanku a Braňa, rozhodla som sa študovať v Perthe, kde som zostala aj bývať.
Po dlhšom čase v Austrálii ste si vyskúšali dobrovoľnícku činnosť. Čo vás k nej viedlo?
Už od detstva som mala sen pracovať s deťmi v Afrike. Pamätám si, že som často hovorila rodičom, či by sme si mohli adoptovať dievčatko z Afriky. Vždy som chcela pomôcť, keďže som vedela, že je tam veľká chudoba a veľa detí vyrastá na ulici. K dobrovoľníctvu ma inšpirovala a viedla moja mama. Angažuje sa v rôznych charitatívnych projektoch a cez Slovenskú katolícku charitu podporuje deti v Afrike.
