Prihláste ju bez akejkoľvek prípravy hoc aj na najnáročnejšiu trať. Obuje si tenisky a ľavou-zadnou vám ukáže, ako na to.
Majsterka Slovenska v kros duatlone, kros triatlone či zimnom triatlone, víťazka Oravamanu – Majstrovstiev Ministerstva vnútra SR v triatlone, či iných prestížnych kompetícií má za sebou talentové výbery a vo vrecku nabitú zbierku zahraničných skúseností.
V sobotu druhá, v nedeľu piata a v utorok tretia na Majstrovstvách Slovenska. Áno, presne takéto šialené výkony zdobia jej kariéru.
V Holandsku si vybudovala zaslúženú prezývku neznámej Slovenky, ktorá porážala každého, kto sa jej postavil do cesty. Počas materskej dovolenky viedla viacero pohybových aktivít pre najmenších. Venuje sa kondičnej príprave lyžiarov, volejbalistov, je trénerkou športovej gymnastiky. Aj takto možno charakterizovať spoluorganizátorku Rajeckého maratónu Dominiku Vanákovú, ktorej všestrannosť dokazuje, že otázku, či si vie svoj život predstaviť bez športu, by ste kládli zbytočne.
Aj keď sa sama za výnimočnú športovkyňu nepovažuje, určite k významným osobnostiam športu na Kysuciach patrí.
Kariéru ste odštartovali gymnastikou v TJ Lokomotíva Čadca ako 5-ročná. V kolektíve ste vynikali, čo sa odzrkadlilo na školských pretekoch, kde si vás všimli tréneri atletiky. Od dovŕšenia prvého jubilea sa venujete behu. Ako vaša cesta pokračovala?
S gymnastikou bol aj tak problém, jedna trénerka odišla študovať a ďalšia mala zdravotné problémy. Nemal nás kto trénovať, tak som s cvičením skončila. Pričuchla som k atletike a od 10-tich aktívne behávam. Začínala som klasickou dráhovou atletikou pod hlavičkou Čadce. Prešla som si kompletnou prípravou atléta, cez šprinty, prekážky, skúšala som aj skok do výšky a do diaľky, žiaľ technické veci mi veľmi nešli. Vrh guľou alebo hod diskom už vôbec, môj vzrast mi dal iné prednosti. Začínala som šprintom na 60 metrov, v dorasteneckých kategóriách som behávala stredné trate, teda 600 metrov, 1500 metrov a postupne až 5000 metrov.
V 14-tich prestup do Kysuckého Nového Mesta. Pre vaše družstvo ste boli talizmanom úspechu, obsadenie medailových priečok bežnou záležitosťou. Dokonca vám patrí juniorský titul Majsterky Slovenska. Ako si toto úspešné 6-ročné pôsobenie pamätáte?
Ako dorastenka som sa dostala do výberu talentovanej mládeže, majsterkou som sa stala v behu na 5000 metrov. Ako celok, sme pod vedením trénera Skokana, od okresných až po celoslovenské súťaže, vždy dosahovali výborné výsledky. Často išlo o 1. až 3. miesto. V Kysuci boli pre mňa podmienky kvalitnejšie, bolo tam viac dievčat, ktoré behávali stredné trate. Navzájom sme sa ťahali. Atletika bola na skutočne vysokej úrovni.

Pri nespočetne veľa hodinách strávených športom je vzácnosťou podpora vašich rodičov. Aké bolo mať individuálneho trénera v podobe otca?
Tým, že bol kedysi tiež bežec, sa do trénovania hlboko ponoril a viedol ma počas strednej školy. Som veľmi vďačná za tento čas, ktorý mi venoval. Vyžíval sa hlavne v plánovaní a analyzovaní tréningov. Samozrejme, dodržiavali sme tréningový plán nastavený trénerom Skokanom, ten bol prvoradý. Popri školských povinnostiach som na tréningy chodievala 3-4 krát do týždňa. Keď človek chce, všetko sa dá zvládnuť. Individuálne tréningové jednotky som mala v ostatné dni, dokopy 7 dní – 7 tréningov. Vždy si spomeniem na jeho povzbudivé slová, keď mi sa nevydarili preteky – „keď nejde o život, nejde o nič!“
S dráhovou atletikou ste skončili po nástupe na vysokú školu. Hosťovali ste však v AK UMB Banská Bystrica, kde ste sa zúčastnili Európskeho Pohára družstiev v atletike. Koľko medzinárodných podujatí máte za sebou?