Stavospol je firma, ktorá má bohaté a dlhoročné skúsenosti v stavebnom priemysle. Ponúka komplexné a profesionálne služby v odvetví stavebníctva, od predaja stavebného materiálu, cez nákladnú dopravu, zámočníctvo, kúpeľňové štúdio, predaj štrkov, pieskov a kameniva, zemné a výkopové práce až po komplexnú realizáciu stavieb všetkého druhu.
V rozhovore majitelia firmy Miroslav Suhrada a Vladimír Križek spomínajú na svoje začiatky v podnikaní aj na ťažšie obdobia.
Miroslav Suhrada a Vladimír Križek (zdroj: archív autora)Firmu Stavospol ste založili v roku 1991, v období, keď bolo podnikanie ešte v plienkach. Prečo ste sa rozhodli práve pre tento typ podnikania a neľutujete teraz, po tridsiatich rokoch, po prekonaní mnohých kríz v tejto oblasti, že ste stavili práve na stavebníctvo?
Miroslav Suhrada: Pochádzam zo stavbárskej rodiny. Vyrastal som u deda v dielni a na malte a obkladoch s otcom. Dedo bol tesár - stolár, pracoval aj v Čechách a v Nemecku. Na tú dobu mal slušne vybavenú stolársku dielňu. Vyrábal atypické okna a dvere na mieru a realizoval tiež krovy na rodinné domy. Otec bol murár-obkladač. Vyštudoval som stavebnú priemyslovku v Žiline a potom vysokú školu na STU v Bratislave.
Čiže stavbárske základy som zdedil po predkoch a vedomosti som prehĺbil na školách. Po nežnej revolúcií som videl väčšiu slobodu v súkromnom podnikaní. Za tridsať rokov som zažil dobré aj zlé časy, ale nebanujem že som stavil práve na stavebníctvo.
Vladimír Križek: Pretože som vyštudoval vysokú školu, stavebnú fakultu a za čias totality som pracoval v stavebnej firme, tak po revolúcií bolo jednoduchšie začať podnikať v tomto odvetví. Neľutujem, pretože za nami sú výsledky, ktoré každodenne môžem vidieť, resp. chodiť okolo postavených stavieb každý deň.
Hovorí sa, že kto nič neriskuje, nič nezíska. Ako veľmi sa firme darí?
Miroslav Suhrada: Bez risku by sme neboli tam kde sme. Veď koľko je na Kysuciach takých tridsaťročných firiem ako je naša ? Firme sa darí veľmi dobre, ako keby naberala do ďalšej tridsiatky druhý dych. Dúfam, že jej to nasadenie a nadšenie vydrží. V čase, keď mnohé stavebné firmy bojujú o prežitie, sa vám stále darí získavať ďalšie a ďalšie zákazky. Aké ťažké je byť v súčasnosti úspešný a čo vám pomáha doplniť sily?
Vladimír Križek: Musíte mať zohraný tím pracovníkov, ktorí vedia promptne reagovať na súčasný dopyt trhu. Veľmi nám v tomto pomáha vlastný predaj stavebného materiálu. V tejto ťažkej dobe je veľmi dôležité mať absolútnu podporu v rodine a mať veľa priateľov, s ktorými si môžem zašportovať, poprípade vypiť pivo.
Tvrdíte, že ideou spoločnosti nie je len množstvo realizovaných stavieb a tvorba zisku. Prečo to potom robíte?
Miroslav Suhrada: Nie je to len o zisku, robíme to kvôli zamestnanosti v tomto neľútostnom kraji. Tridsať rokov zamestnávame 40 až 50 ľudí / v minulých rokoch aj 120 ľudí/, plus niekoľko desiatok živnostníkov a subdodávateľov. Za všetkým sú zamestnanci, bez ktorých by sme nič nedokázali. Sme hrdí na to, že traja zamestnanci sú u nás od založenia firmy. Veľký význam prikladáte aj korektným vzťahom s vašimi obchodnými partnermi, čo sa pri mnohých len tak nevidí. Prečo je to tak dôležité?
Vladimír Križek: Korektný vzťah je základom obchodu. Najdôležitejšou súčasťou dnešných obchodných vzťahov je platobná disciplína, ktorá v niektorých spoločnostiach absentuje a týmto sa narúšajú obchodné korektné vzťahy, ktoré veľakrát končia na súdoch.
V tejto dobe prišlo k zdraženiu stavebných materiálov, mnohé firmy vypovedali zmluvy a zákazky kvôli tomu, že nedokážu dodržať cenu uvedenú v zmluvách pred zdražovaním.
Ako ste sa vysporiadali s týmito problémami? Na aký typ zákaziek ste stavili v tomto období?
Miroslav Suhrada: My hráme vždy korektnú hru. Žiadnu zákazku z našej strany sme v tejto dobe neodriekli. Cenu stavebných materiálov sme vždy dodržali až na druhé zdraženie betonárskej ocele, vďaka tomu že sme v sieti obchodnej aliancii SOAS a. s. a máme korektné vzťahy s našimi dodávateľmi, pretože nakupujeme z prvej ruky.
Čo by podľa vášho názoru pomohlo ozdraveniu stavebníctva na Slovensku?
Vladimír Križek: Úprava stavebného zákona, výstavby nájomných bytových domov, čerpanie eurofondov, podpora regionálnych spoločností v danom regióne, platobná disciplína, zníženie DPH na stavebné práce.
V Stavospole pracuje veľa zamestanacov, ktorí si za tie roky vybudovali k firme srdečný vzaťh. Ako treba ľudí motivovať, aby dali firme svoje srdce?
Miroslav Suhrada: Za prácu patrí spravodlivá pláca, pretože to už je potom až do neba volajúci hriech. Za tridsať rokov sa v našej firme nestalo, že by som ja alebo spoločník meškali s výplatou. Ale na túto otázku sa treba spýtať aj samotných zamestnancov, prečo tak dlho robia v našej spoločnosti, isto to nie je pre moje modré oči.
Podľa akých pravidiel by sa mal podľa vás človek v živote riadiť?
Vladimír Križek: Byť férový k zamestnancom a obchodným partnerom. Jednoducho, nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe.
STAVOSPOL – staviame pre vás už tridsať rokov Čítajte STAVOSPOL ocenil dlhoročných zamestnacov
Miroslav Suhrada a Vladimír Križek ocenili dlhoročných zamestnancov (zdroj: archív autora)Pri príležitosti aktuálneho výročia poďakovali zamestnancom spoločnosti majitelia Ing. Suhrada a Ing. Križek. Pri tejto príležitosti ocenili štyroch zamestnancov, ktorí firme ostali verní a pracujú v nej desiatky rokov.
Ocenenie si prevzali stavbyvedúci Pavel Kulla, ktorý pre Stavospol pracuje dvadsaťšesť rokov a traja stavební robotníci, ktorí už tridsať rokov odvádzajú pre firmu profesionálne výkony, František Sýkora, Milan Mroček a Vladimír Zagrapan. Opýtali sme sa ocenených, ako si spomínajú na svoje začiatky aj prežité obdobie v rodine Stavospolu.
Ako si spomínate na svoje začiatky vo firme Stavospol?
Pavel Kulla: Pracoval som predtým v Rusku, krátko na to, ako som sa vrátil na Slovensko som sa stretol s p. majiteľom Vladom Križekom, ktorý mi ponúkol prácu a slovo dalo slovo a začal som pracovať v Stavospole.
František Sýkora: Akurát sme s kolegom Milanom končili strednú školu- SOU Služieb a Stavospol si nás vybral na prax. Bolo to moje prvé zamestnanie a som tu až doteraz celých 30 rokov.
Milan Mroček: Spomínam si na prvú stavbu, kde sme nastúpili hneď po strednej škole, bola to spojovacia chodba v KNsP v Čadci.
Vladimír Zagrapan: Pracoval som v Devínskej Novej Vsi a dopočul som sa, že na Kysuciach je nová začínajúca a solídna firma, že nech sa idem opýtať na robotu a na druhý deň som nastúpil už na stavbu so Stavospolom do Chomútova. Z
a tie roky práce vo firme, neoľutovali ste ani raz, že ste sa stali súčasťou tímu?
Pavel Kulla: Bolo to neraz ťažké, hlavne keď ma chalani „dožrali“. (smiech) Ale moje povolanie je mojou záľubou, a preto vôbec nebanujem.
František Sýkora: Sme dobrá partia a preto vôbec neľutujem, že tu pracujem tak dlho.
Milan Mroček: Aj keď to nebolo vždy najľahšie takisto vôbec neľutujem, že tu pracujem už 30 rokov.
Vladimír Zagrapan: Tímoví hráči vydržia spolu dlho a sme predsa dobrý tím, preto neľutujem.
Aký zaujímavý zážitok ste zažili počas svojho 30-ročného pôsobenia v Stavospole?
Pavel Kulla: Bolo ich mnoho, ale najlepšie zážitky sú z rôznych spoločenských akcií, osláv, guľášoviek, kapustníc, záverov roka a športových akcií.
Vladimír Zagrapan: Viem, že ich bolo viacej, ale si ich nepamätám. (smiech)
Milan Mroček: Okrem týchto osláv zaujímavé boli najmä stavby, na ktorých sme pracovali najmä na väčších stavbách ako bola colnica na Makove alebo kaplnka a kostol na Živčákovej.
František Sýkora: No okrem týchto väčších stavieb pomerne zaujímavou stavbou bol taký menší dom smútku na Skalitom, kde sme robili.
Aj tieto stavby majú svoje čaro. Aké je to pracovať v tíme Stavospolu?
Všetci jednohlasne: Určite dobré, keď sme tu už 30 rokov. (smiech)
Sledujte novinky, aktuality a dianie vo firme na internetovej stránke a facebooku a nezmeškáte ani jednu z nákupných zliav a súťaží.
Tento článok bol pripravený s spolupráci so spoločnosťou Stavospol.
