Tradičné slovenské remeslá sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Aj dnes sa im venujú ľudia ako svojej práci alebo ako svojmu koníčku a život bez nich si nevedia ani predstaviť.
Slovenské drotárstvo svoj najväčší rozmach zažívalo koncom 19. storočia. Vtedy sa už ako dôsledok vývozu drotárskeho majstrovstva formovali v rôznych mestách Európy, ale aj v zámorí drotárske dielne, v ktorých sa vyrábali výrobky potrebné v stavebníctve, na železnici či v armáde.

No šikovní remeselníci sa vedeli s drôtom aj vyhrať. A okrem bežného odrôtovania hrncov ukázali aj neobyčajný zmysel pre krásu. Vyrábali, misy, vázy, košíky, kazety, rámiky... Vymýšľali očká či háčiky, aby dlhý drôt premenili na vec nevšednej krásy.
Celý rozhovor s Petrom Hlavatovičom si môžete vypočuť v podcastovej sekcii regionálnych novín MY.
Nájdete tam aj ďalších zaujímavých slovenských remeselníkov. Počúvajte naše podcasty každý pondelok na regiony.sme.sk

Aj toto sa dozviete v rozhovore:
- Prečo je kolískou slovenského drotárstva a jeho symbolom Dlhé Pole na Kysuciach
- Ako vzniklo drôtovanie hrncov, čím si drotári budovali povesť kvalitných remeselníkov?
- Aké techniky drôtovania využívali starí majstri a prečo si ich tak dôsledne strážili?
- Čo všetko sa z drôtu dá vyrobiť?
- Z Kysúc až k pápežovi Jánovi Pavlovi II. Aký drotársky darček si odviezol do Ríma?

So známym drotárskym majstrom Petrom Hlavatovičom z Kysuckého Nového Mesta aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.
Čo vás priviedlo k drotárstvu a koľko rokov sa mu venujete?
Moja mamina sa narodila v Dlhom Poli, odkiaľ pochádzali drotári, ktorí chodili do celého sveta. Ešte ako chlapec som niektorých videl. Ale Jozefa Holánika, toho svetového umelca, ktorý odtiaľ pochádzal, sa mi stretnúť nepodarilo. Jozef Holánik mal len dcéry a do rodiny dostal zaťa Jakuba Šeríka, ktorý sa tomu venoval.