Ľudia na celom svete si 11. novembra pripomínajú vojnových veteránov. V tento deň v roku 1918, teda 11. 11. presne o 11.11 h, zaznela pri podpise prímeria medzi krajinami Dohody a Nemeckom symbolicky posledná salva, ktorá ukončila prvú svetovú vojnu.
Symbolom veteránov sa stal kvet vlčieho maku. Červené kvety totiž pokrývali hroby padlých vojakov na západnom fronte. Práve preto sa v niektorých krajinách nazýva Deň vojnových veteránov aj Dňom červených makov a pripnutím symbolického kvetu si ľudia pripomínajú hrdinstvo vojakov a vzdávajú im úctu.
Pietnou spomienkou pri pamätníku padlých v 1. svetovej vojne v Skalitom si dnes predstavitelia obce spolu so zástupcami Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Slovenského Červeného kríža, Jednoty dôchodcov Slovenska zapálením sviečky a položením venca uctili pamiatku vojnových veteránov a pripomenuli 103 rokov od ukončenia 1. svetovej vojny.
"Na ich počesť sa na kostole sv. Jána Krstiteľa, rovnako ako na ďalších kostoloch po celom svete, presne o jedenástej hodine a jedenástej minúte rozozvučali zvony pripomínajúce hodnoty mieru. Mier a pokoj nie sú samozrejmosťou na celom svete ani v dnešnej dobe, preto nezabúdajme na tých, ktorí bojovali a padli za našu slobodu," povedal starosta obce Skalité Jozef Cech.
V 71. pešom pluku boli aj Kysučania Čítajte I. svetová vojna a Kysuce
Informácie o 1. svetovej vojne v regióne Kysúc nám sprostredkoval historik, kurátor a grafik Kysuckého múzea Mgr. Martin Turóci, PhD.
Hoci sa priame boje prvej svetovej vojny kysuckého regiónu nedotkli, vojna i napriek tomu vyryla hlbokú brázdu do života miestneho obyvateľstva. Do vojny museli pod hrozbou smrti narukovať tisíce kysuckých mužov a mnohí z nich sa domov už nikdy nevrátili. Zomreli za Rakúsko-Uhorsko, štát, ktorý im nikdy nebol dobrou vlasťou. Po mnohých ostali nezaopatrené rodiny bez živiteľa, vystavené napospas ťažkému osudu v neistej dobe.
Mnohí Kysučania narukovali k povestnému 71. trenčianskemu pešiemu pluku, ktorý kvôli civilnému zamestnaniu mnohých regrútov nazývali tiež drotárskym regimentom. Kysučania sa zapojili aj do najväčšej vzbury slovenských vojakov počas prvej svetovej vojny, ktorá vypukla dňa 2. 6. 1918 v Kragujevci. Kragujevskú vzburu sa však podarilo vojsku potlačiť a stanný súd poslal 44 vojakov, ktorí sa zúčastnili rebélie, na popravisko. Ich životy vyhasli na popravisku na Savaljanskom poli neďaleko Kragujevca. Medzi popravenými bolo i 9 Kysučanov.
Boli to menovite: František Ďurkáč z Turzovky, Alojz Vojár a Peter Platoš zo Zákopčia, Pavol Kubica zo Zborova, Adam Bičianík z Olešnej, Vincent Čimbora z Krásna nad Kysucou, Jozef Žoviak a Ján Hudec z Riečnice, ktorý bol jedným z vodcov kragujevskej vzbury. Obete a pamiatku týchto a stoviek ďalších Kysučanov, ktorí padli v prvej svetovej vojne, pripomínajú pamätníky Padlým bojovníkom prvej svetovej vojny, ktorých sa na Kysuciach nachádza niekoľko.
Pamätníky obetiam 1. svetovej vojny na Kysuciach
Najstarší pamätník stojí v Skalitom, kde bol odhalený roku 1928 pri príležitosti 10. výročia ukončenia vojny. Jeden z architektonicky najhodnotnejších slovenských pamätníkov obetiam 1. svetovej vojny stojí v obci Čierne a slávnostne bol odhalený 19. júna1932. Pamiatku 66 Zákopčanov padlých v 1. svetovej vojne zas pripomína spoločný pamätník padlým 1. a 2. svetovej vojny stojaci v Zákopčí pri kostole. Ďalšie pamätníky vojakom padlým v prvej svetovej vojne sa nachádzajú v Turzovke, Rakovej, Kysuckom Lieskovci, Rudine, Rudinskej a ďalších kysuckých obciach.
Písomné pramene k dejinám Kysúc v období prvej svetovej vojny sú uložené predovšetkým v archívnych fondoch Štátneho archívu v Bytči. Ďalšie informácie viažuce sa k tomuto obdobiu v jednotlivých kysuckých obciach nachádzame v obecných pamätných knihách a cirkevných kronikách. Tieto bývajú zväčša uložené na obecných úradoch a farách v príslušnej obci.
Koniec vojny na Kysuciach: Oslabení Nemci ničili mosty a železnice Čítajte 
Pamätník padlým vojakom 1. svetovej vojny v Čiernom pri Čadci (zdroj: archív obce)Osobná korešpondencia dôležitým prameňom
Dôležitý prameň s vysokou výpovednou hodnotou môže predstavovať i osobná korešpondencia z obdobia prvej svetovej vojny. Často pritom ide práve o vojnovú korešpondenciu, ktorú viedli muži bojujúci na frontoch so svojimi rodinami.
Doručovanie listov medzi armádou a občanmi zabezpečovala rakúsko-uhorská poľná pošta fungujúca pri jednotlivých zložkách armády. Každá zaslaná pošta, samozrejme, prechádzala kontrolou a cenzúrou.
Dialo sa tak preto, aby nedochádzalo k vynášaniu vojenských informácií. Preto list, predtým než ho odovzdali adresátovi alebo doručili rodine vojaka, najprv otvoril a prečítal poverený cenzor, až potom list putoval adresátovi.
Jedna takáto pohľadnica sa nachádza i v zbierkových fondoch Kysuckého múzea v Čadci. Na prednej strane pohľadnice z obdobia 1. svetovej vojny je vyobrazená reprodukcia maľby od Philipa Panzera s názvom „Môj chlapec“ znázorňujúca asi 10-ročného chlapca v čiernej čiapke a bielom šále.
Pohľadnicu poslal z frontu Valér Vnuk z Kysuckého Nového Mesta, ktorý ako 22-ročný slúžil v rakúsko-uhorskej armáde. Pohľadnicu Valér adresoval svojmu, pravdepodobne mladšiemu, bratovi Alexandrovi Vnukovi do Kysuckého Nového Mesta. V liste sa zaujíma najmä o študijné výsledky svojho príbuzného, ktorého zároveň nabáda k usilovnosti pri učení a čítaní kníh.
Ako sme žili v Československu: Rudinská Čítajte
