"V nedeľu večer, deň pred generálnym štrajkom, som sa s kamarátmi vrátil z Bratislavy, z námestia SNP, a povedal som si, že ak sa nik nenájde na pravdivé vedenie generálneho štrajku, tak to povediem. Asi tá túžba po zmene vo mne bola silnejšia ako strach z následkov," uviedol pred dvomi rokmi v rozhovore Stanislav Machovčák.
Protagonista Novembra 1989 v Čadci spomínal na najeuforickejšie zhromaždenie Novembra 1989 v Čadci - generálny štrajk 27. novembra. Ľudia mali pocit, že opäť začínajú byť zdrojom moci.
V článku sa dozviete
- Kedy protagonista Novembra 1989 neveril vlastným očiam
- Aké obavy sprevádzali občanov
- Čo ľudia na Kysuciach žiadali
Ľudia mali obavy o príjem a svoje rodiny
"Ráno okolo desiatej som prišiel na námestie pred dom kultúry a videl som, ako technik za sklom zádveria chystá aparatúru. Na moju otázku, pre koho to pripravuje, odpovedal, že nevie, ale verí, že sa niekto nájde, kto štrajk bude viesť. V ten moment som odpovedal, nech o 12.00 je aparatúra prichystaná a že sa toho ujmem. I napriek tomu, že ma bezpečnosť sledovala," prezradil Machovčák.
Svoj vnútorný boj už mal ujasnený, ale premýšľal nad ostatnými ľuďmi, či na námestie prídu. V zamestnaniach sa diali rôzne diskusie, zákazy a vydierania. Predsa, ľudia mali obavy o ďalší osud, hlavne o príjem a o svoje rodiny. Machovčák očakával, že možno príde okolo 500 občanov.
