Bol rok 2016, vskutku prosté nedeľné odpoludnie. Diváci v Oščadnici sledovali zápas domáceho Tatranu. „Vidíte toho stopéra? Veľmi dobrý, prišiel z Krásna.“ Pre niekoho stará-známa tvár pre iných nováčik. „Hrával v Podbrezovej, mladý talent. Možno konečne poriadna posila,“ mrmotali futbaloví nadšenci a pravidelní účastníci miestnej kulisy na sedačkách pripomínajúcich tribúnu...
On bol ten stopér.
Mali pravdu, pod Veľkú Raču sa vrátil odchovanec Vladimír Vaštík. V Podbrezovej proboval najvyššiu súťaž, v Krásne dirigoval obranu. Stál na ihrisku, keď Dávid porazil Goliáša a v 7-tisícovom mestečku sa na okamih zastavil čas. Prvoligová Skalica totiž po penaltovom rozstrele v Slovenskom pohári z Kysúc odchádzala naprázdno.
Cieľom pracovitého fitnesáka je pomáhať ľuďom so správnou životosprávou a pripomínať, že zdravie netreba brať na ľahkú váhu. Výsadou práca s deťmi, ktoré trápi autizmus, či Downov syndróm.
V Podbrezovej železný
Futbal vám prišiel na chuť pár metrov od domu, v Oščadnici. Postupne sa rodná dedinka málila a tak ste si zbalili veci a z vlastnej iniciatívy odišli do Čadce. A bol to dobrý krok. No ešte dôležitejším bol transfer do Podbrezovej v roku 2010.
S kamarátom sme chceli ísť na športovú školu a popri tom hrávať futbal. Bolo tam zopár chalanov z Čadce, takže sme mali informácie o tom, ako to funguje. Bol som na skúške aj v Dubnici, tiež vtedy hrali prvú dorasteneckú ligu. No čo sa týkalo podmienok a školy, lepšie sa javila Podbrezová.
Kto je Vladimír Vaštík?
Má 27 rokov a pochádza z Oščadnice. S futbalom začínal v rodnej dedinke, neskôr hrával v Čadci, Podbrezovej a Krásne nad Kysucou. Navštevoval súkromné gymnázium Železiarne Podbrezová a vyštudoval učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2018 pracuje ako fitness tréner vo FYM Centre Čadca.
Následne ste v športovom oddiele tamojších Železiarní strávili 4 roky. Preskákali celým dorastom a odkrútili debut v mužskom futbale, železný prístup ručil za základnú zostavu. Ako hodnotíte pôsobenie v Zelpo Aréne?
Bola to paráda, chodili sme po celom Slovensku. Hrali na Slovane, v Košiciach. Mal som dobrých trénerov, hlavne prvého. Volal sa Jozef Prečuch a nebyť jeho, možno by som do prvej dorasteneckej ligy nikdy nenazrel. Predsa len, prišiel som ako neznáma tvár a hneď hral, aj keď si myslím, že v tíme boli lepší chalani. Asi mi pomohla poctivosť, tvrdo som makal.
Za volantom v taxíku a zranený, spomína lodivod obrany Pohronia Čítajte Potom nadišiel prvý návrat domov, avšak zastávka v Oščadnici mala len polročné trvanie. V zimnom prestupovom období vás oslovil nový šéf lavičky Krásna nad Kysucou, Mário Pečalka. Neváhali ste v krátkom časovom slede opäť meniť klub? Bolo cítiť rozdiel medzi Podbrezovou a Krásnom?
Spočiatku áno, ale nakoniec ma presvedčil. Chcel omladiť káder a partiu poskladal na výbornú. Rozdiel medzi mužským futbalom v Krásne a mužským či dorasteneckým v Podbrezovej nebol nejak výrazný. V Krásne to bolo trošku fyzicky náročnejšie, predsa, v tretej lige sú chlapi o niečo silovejší.
Písal sa rok 2015, Tatran Krásno v 2. kole Slovnaft Cupu hostilo prvoligovú Skalicu. Súboj Dávida s Goliášom však pre domácich znamenal historický úspech. Favorizovaní hostia sa ujali vedenia v 23. minúte po presnom zásahu Mazana. No pár sekúnd pred koncom riadneho hracieho času Harman vyrovnal a v malom 7-tisícovom mestečku zastavil čas. Vaše mužstvo postúpilo cez pokutové kopy, výhrou 5:4. Ako na tento duel spomínate?
