Martin Boháčik pochádza z Čadce. Po ukončení strednej školy ho zlákal svet a už 16 rokov žije v zahraničí. Prvý rok strávil medzi Írskom a Francúzskom a potom zakotvil v Londýne, kde vyštudoval čínštinu a francúzštinu. Bolo to jeho snom od strednej školy. Momentálne žije už tri roky v Portugalsku.
Kvôli čaju precestoval už veľa krajín. Hovorí, že rôznorodosť, iné kultúry, názory a pohľady na svet pomáhajú človeku rásť.
V rozhovore sa dočítate
- Ako sa v Martinovi zrodila láska k čaju?
- Prečo začal vydávať časopis o čaji?
- V ktorých krajinách má časopis najviac čitateľov?
- Kde Martin nachádza novú inšpiráciu?
- Dozvieme sa aký je najdrahší čaj na svete.
- Martin nám poradí ako spoznať a pripraviť si kvalitný čaj.
- Zistíme, či sa pri potulkách svetom Martin občas vráti aj na Kysuce a čo z rodiska mu najviac chýba.
Kedy ste prvýkrát ochutnali skutočný čaj – pretože, úprimne, u nás na Slovensku nazývame čajom aj nápoje, ktoré reálne čajom nie sú.
Neviem presne, kedy to bolo prvýkrát, ale vágne si spomínam, že som si ako tínedžer úplne nevedome niekde v čajovni dal japonskú senču. Zaujal ma jej exotický názov, ale vôbec som nevedel, čo to bolo. Senča je veľmi špecifický druh čaju, ktorý sa pre začiatočníkov nepije ľahko.
Vedome som začal piť Earl Grey, keď som mal asi 16 rokov. K poriadnemu sypanému čaju som sa dostal až v Londýne, kde som dlhé roky pil zelený jazmínový.
“Na Slovensku, tak ako v mnohých iných krajinách, sa za čaj považuje prakticky všetko, z čoho sa dá spraviť vývar.
„
Na Slovensku, tak ako v mnohých iných krajinách, sa za čaj považuje prakticky všetko, z čoho sa dá spraviť vývar. Najčastejšie sú to bylinky, kvety a ovocie. Avšak tieto vývary nie sú čajom. Čaj, vo všetkých svojich podobách od zeleného, po biely, čierny a iné, pochádza len z jednej rastliny: čajovníka čínskeho (Camellia sinensis).
Čiže ak si odmyslíme domáce bylinkové vývary a bežné mätové a kamilkové nápoje, reálne majú všetci k skutočnému čajovníku prístup najmä prostredníctvom čajových vreciek. Avšak tieto čaje sú najčastejšie tej najnižšej kvality. Na to, aby si človek mohol vychutnať skutočný čaj vysokej kvality, musí si zadovážiť sypaný čaj, ideálne s celými lístkami. Tie sa v normálnych obchodoch ťažko nájdu, no existuje aj na Slovensku veľa špecializovaných čajovní s veľkým výberom. Prípadne sa dajú ľahko kúpiť cez internet.
Medovníkarka Slávka radí: Nezáleží na recepte, ale na postupe prípravy medovníčkov Čítajte Ako sa u vás zrodila láska k čaju? Bola to láska na prvý pohľad (resp. ochutnanie) alebo ste si k sebe cestu hľadali dlhšie?
Láska na prvé ochutnanie to nebola, i keď už vtedy v Londýne som si uvedomoval, že dobrý zelený alebo biely čaj s jazmínovými kvetmi je výnimočný nápoj. Našťastie je v Londýne veľa dobrých čajovní s obrovským výberom a pri doplnení zásob jazmínu som tak mal možnosť vždy ochutnať niečo iné.
Pomaly som si začal uvedomovať, že i keď všetky čaje sú len z jednej rastliny, ich počet je obrovský a rôznorodosť ich chutí a vôní je naozaj neuveriteľná. Hoci sa zvyčajne hovorí o šiestich hlavných čajových kategóriách (biely, žltý, zelený, oolong, čierny a tmavý), každý druh má nekonečné množstvo podkategórií.
Napríklad zelený čaj z Číny v podstate nemá nič spoločného so zeleným čajom z Japonska. A dokonca aj v rámci tej istej krajiny bude chutiť inak podľa toho, kde rastie, či na kopci alebo v údolí, či je daný čajovník mladý alebo už má niekoľko stoviek rokov, akým spôsobom boli lístky spracované a podobne. Dva kríky vedľa seba vyprodukujú rôzne príchute aj kvôli tomu, že na jeden svieti viac slnka ako na druhý. Preto existuje nekonečne veľa možností.
Práve táto rôznorodosť ma veľmi inšpirovala a zrazu som mal doma cez sto druhov čaju.
Musím sa priznať, že ma veľmi prekvapilo, keď som sa dozvedela, že za zberateľským časopisom o čaji stojí Slovák. Ako sa vo vás zrodila myšlienka vydávať časopis o čaji?
Pri týchto množstvách čaju sa už tomu človek venuje s nadšením. Čím viac sa toho naučí, tým viac zisťuje, koľko toho ešte nevie.
Čajová kultúra avšak nie je len o samotnom čaji. Spájajú sa s ním mnohé čajové vybavenia, od čajníkov, po poháriky a misky, ako aj rituály a ceremónie. Každá krajina a kultúra má svoje vlastné pomôcky a prístupy k jeho príprave a pitiu. Je to veľmi rozsiahla téma a mňa veľmi zaujímala zo všetkých pohľadov. Najmä z pohľadov ľudí, ktorí sú súčasťou tejto kultúry, a ktorí ju obohacujú.
