Dom charity sv. Gianny v Čadci funguje už viac ako 20 rokov a patrí organizačne pod Diecéznu charitu Žilina. Cirkevná organizácia poskytuje služby nízkoprahového denného centra, prevádzkuje útulok pre ženy a nocľaháreň. Okrem tohto pomáhajú ľuďom a rodinám, ktoré sa ocitli v existenčných problémoch.
Ich patrónka - sv. Gianna Beretta-Molla bola talianskou lekárkou, ktorá sa zameriavala na matky, deti starých a chorých. Jej posolstvo sa snaží ďalej napĺňať aj dom charity v Čadci.
V článku sa dočítate
- Aké typy ľudí končia v útulku?
- Ako vyzerá bežný deň v útulku?
- Ako prebiehajú Vianoce v charitnom dome?
- Koľko ľudí vyhľadáva v charitnom dome pomoc?
- Čo všetko zmenila pandémia?
- Akú pomoc by v Dome charity sv. Gianny uvítali?
Nie všetci ľudia bez domova sú alkoholici
Eva Ondrušková, vedúca charity v Čadci hovorí, že väčšina žien u nich v útulku patrí do nízkopríjmovej skupiny: „Poberajú nízky starobný alebo čiastočný invalidný dôchodok. Máloktorá je schopná zvládnuť osemhodinovú pracovnú zmenu.“ Ženy si privyrábajú aktivačnými prácami alebo vyrábajú hand-made výrobky.
“Keď tu žena príde je ako klbko zložené z problémov. Pracujeme s ňou, dáva sa do poriadku to, čo bolo dlho zanedbávané a klbko sa pomaly rozmotáva.
„
Počas nášho rozhovoru s vedúcou charity, začína byť na chodbe ruch. Vezme ma teda na obhliadku medzi ženy, ktoré obývajú útulok trvalejšie. „Keď tu žena príde je ako klbko zložené z problémov. Veľmi nepátrame po minulosti, skôr sa snažíme skontaktovať s jej rodinou, ak nejakú má, a komunikovať s nimi. Pracujeme s ňou, dáva sa do poriadku to, čo bolo dlho zanedbávané a klbko sa pomaly rozmotáva,“ približuje Eva Ondrušková.
Útulok slúži väčšine žien ako prechodná stanica, kde sa dajú do poriadku. Pomáhajú im nájsť prácu, ak už majú dostatočný príjem, tak aj ubytovanie, alebo im pomáhajú s umiestnením do domova pre seniorov. „Veľmi sa tešíme, keď sa niekomu podarí osamostatniť,“ hovorí s úsmevom vedúca charity.
Nekúpia si zaň alkohol ani drogy. Hlineným dukátom pomôžete ľuďom z ulice Čítajte Na moju otázku, či sa im darí nájsť ubytovanie s vhodným nájomným, ktoré dokáže utiahnuť aj žena s nižším príjmom prikyvuje hlavou. „Väčšinou im stačí jedna izba alebo malá garzónka. Pokiaľ majú stabilnú prácu, darí sa im to zvládnuť. V konečnom dôsledku vedia, že sme tu ešte my. Ak majú horší mesiac a neostáva im na potraviny, pomôžeme im.“
Ocitáme sa v kuchyni, kde sa pripravuje obed. Panuje tam pokojná atmosféra a vzduchom sa okrem vône jedla šíri smiech. Ženy sa chvíľku zdráhajú, keď ich chcem odfotiť no nakoniec sa nechajú prehovoriť. „Mňa nefoťte zblízka, som škaredá,“ hovorí jedna z nich. „Nebláznite, s úsmevom na tvári je každá žena pekná,“ odpovedám jej a žena sa rozžiari ešte viac.
