Tento rok nás príroda obdarila štedrou snehovou nádielkou. Počas sviatkov sme si tak mohli vychutnať pravú kysuckú zimu s mrazivými ránami. Meteorológovia však v najbližších dňoch hlásia oteplenie, tak sa treba poponáhľať, aby sme si ten sneh ešte aspoň trochu užili.
Zimné východy a západy slnka
Vždy sa mi zima zdala bezfarebná. Keď však pozorujem zimný východ, či západ slnka strácam všetky slová. Akoby nám slnko svojou najhrejivejšou farbou chcelo vynahradiť, že počas zimy hreje menej.
Všetky odtiene oranžovej a jemnej ružovej sa odrážajú na snehovej pokrývke a hoci býva pri najkrajších východoch a západoch slnka poriadne mrazivo, nikdy mi nie je zima. Na chvíľu.
Ďalšou výhodou zimných východov slnka je, že ho môžu pozorovať aj spachtoši, ktorým sa ráno zle vstáva. Slnko sa zobúdza až okolo pol ôsmej, netreba príliš skoro vstávať, pokiaľ ho chcete pozdraviť.
Mráz je úžasný umelec
Bezpochyby. Každé jeho dielo je unikát. Stačí sa len pozrieť na snehové vločky, alebo kúsky ľadu pri lesných studničkách a potôčikoch. Len treba mať oči otvorené – je to detailista.
Vzduch je čistejší a iskrivejší. Vtedy sa oplatí zájsť na miesto s pekným výhľadom. Našťastie ich na Kysuciach ponúka každý druhý kopec. Spravíme dokonalé fotky, aj keď nám mrazivý umelec bude počas toho zaliezať pod nechty.
Podľa mňa, počas mrazivých dní, je nebo najmodrejšie. Dokonalé výhľady sa nám zapíšu do srdca a možno sa nebudeme na mráz toľko hnevať pri oškrabávaní čelného skla auta.

Ticho, ktoré hladí dušu
Všimli ste si to niekedy? Akoby snehová pokrývka pohltila takmer všetky zvuky. Jediné, čo počujete pri prechádzke lesom je vŕzganie snehu pod nohami a váš dych. Občas ticho preruší vietor preháňajúci sa korunami ihličnanov alebo zaštebotanie sýkorky.
Že v lese nie som sama prezrádzajú iba stopy zvierat v snehu. Dá sa z neho vyčítať, že vedľa cesty poskakoval zajac, či na neďalekej lúke kopytom vyhrabával steblá trávy jeleň a chvíľu predo mnou si po ceste vykračovala srnčia mama s mláďaťom.
Deti sú vonku
Áno, jav v poslednej dobe veľmi málo vídaný. Magická sila snehu je stále silnejšia ako lákadlá modernej techniky. Aspoň zatiaľ.
Každá menšia vyvýšenina sa mení na zjazdársky svah sánkarov, bobistov, klzakárov (nie som si istá, či slovenčina tento výraz pozná). A hoci mi ticho dušu hladí, zvuk výskajúcich detí na snehu mi dušu osladí.
Dokonca aj dospelí podľahnú čaru snehu. Tí, ktorí sa neboja vypustiť dieťa, ktoré ostalo v každom z nás, fičia na sánkach dole kopcom spolu s deťmi. Iní vytiahnu lyže, skialpy či bežky. Dokonca aj tých najväčších odporcov snehu a zimy, dokáže snehová nádielka vytiahnuť von - na čerstvý vzduch. Musia ten sneh odpratať spred dverí a brány, či auta.
