Predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska a dlhoročný farmár Milan Ovseník hovorí, že v území európskeho významu národné stupne ochrany neplatia, ale budú platiť opatrenia programov starostlivosti.
S farmárčením a udržiavaním krajiny v druhom stupni ochrany má Milan Ovseník sedemnásťročné skúsenosti. Bol tiež poradcom ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak má s problematikou Natura 2000 bohaté skúsenosti.
Petíciu Kysučanov proti zaradeniu území do Natury 2000 zmietli úradníci zo stola Čítajte Dohoda by bola slušnosť
Ako uviedol vo svojom vyjadrení, desí sa toho, ak mu niekto administratívnym úkonom vyhlási lúky, o ktoré sa doteraz staral, aj jeho osobné vlastníctvo bez súhlasu za lúky európskeho významu.
„A ja neskoro zistím, čo ma v budúcnosti čaká. Poznáme mnoho príkladov dobrej praxe v zahraničí, kde najskôr vznikne dohoda medzi vlastníkom a špecialistom, ktorá sa podpíše, až následne vzniká územie Natury 2000. Nemal by teda nastúpiť inštitút ochrany vlastníckeho práva ako sloboda, ktorú sme si v roku 1989 vybojovali, že ľudia môžu vlastniť majetok? A ak ho chce štát obmedziť vo verejnom záujme, tak len v nevyhnutnej miere a za riadnu a včasnú náhradu?“ pýta sa Ovseník.
Na kompenzácie nie sú peniaze
“Ak povieme, že ideme financovať manažmentové opatrenia pre farmárov, musíme sa opýtať, odkiaľ na to vezmeme peniaze.
„
Podľa jeho slov alfou a omegou celého problému so zaradením území do Natura 2000 je, že vlastníci dotknutých pozemkov budú pri ich užívaní týmto zaradením určitým spôsobom obmedzení, požiadať o dotácie z Európskej únie môžu, no nemusia ich dostať.
„Dôvod je jednoduchý. Máme vyčlenených príliš málo peňazí na tak veľkú rozlohu územia, ktoré chceme chrániť. V súčasnej dobe sa na verejnosť dostali informácie, čo sa ide podporovať v novom programovom období z fondov Európskej únie. Zjednodušene povedané, ak v súčasnej dobe máme 1,8 milióna hektárov chránených v Nature 2000, z toho 1,3 milióna tvoria lesy, podpora je vyčlenená len pre 120-tisíc hektárov. Zásadnou otázkou teda je, čo s tým ďalším miliónom hektárov. Ak povieme, že ideme financovať manažmentové opatrenia pre farmárov, musíme sa opýtať, odkiaľ na to vezmeme peniaze,“ poukazuje na problém Milan Ovseník. Hovorí tiež, že v rámci európskej podpory z poľnohospodárskeho fondu bolo možné, ak máme cennejšie biotopy lúk a prijmeme environmentálny záväzok, tak nám za to zaplatia.
„Ak budeme mať menej dobytka na pozemku, aby bola nižšia zaťaženosť lúky s chráneným biotopom, malo by to byť kompenzované. Maximálne zaťaženie, ak chce farmár dostať dotáciu, je na Slovensku dané tým, že na jednom hektári môžeme chovať 1,8 dobytčej jednotky, teda jednu kravu a jedno teliatko. Ak dobrovoľne prijmete záväzok, že budete lúku udržiavať environmentálnejšie, dáte si to zmapovať, zaťaženosť sa znižuje od 0,3 do 0,6 dobytčej jednotky na hektár. Teda ak lúka má rozlohu 10 hektárov, podľa zákona Slovenskej republiky môžete na nej chovať 18 kráv. V prípade, že ju štát vyhlási za územie európskeho významu, môžete mať len 3 kravy,“ poznamenáva dlhoročný farmár a pripomína, že náklady napríklad na pastiera však ostávajú rovnaké pri jednom aj druhom počte.
CHKO Kysuce: Štát mal škody ľuďom pri zaradení do Natury 2000 kompenzovať Čítajte Obmedzenia sú realitou
„Ak teda niekto tvrdí, že zaradením lúky do európskeho chráneného územia sa nič nemení, tak sa veľmi mýli. Je rozdiel medzi národnou sústavou chránených území a európskou sústavou,“ upozorňuje.
