Jeden upratal najlepšieho brankára na svete, druhý českú osobnosť medzi žrďami s helmou na hlave. Keby tak máme na Slovensku viac hráčov s priezviskom Michalík, to by bolo!
Seedorf menil dres, Staškov takého nemal, ani mať nebude. Patrí do školy, z ktorej vyšli hviezdy a jeho status nie je populárny, ale legendárny. Aj na Kysuciach sa zázraky dejú na počkanie a toto bol jeden z nich. Človek – milión a tisíc a jeden gól, o ktorom sa bude rozprávať, až dokým futbal neprepadne agónii.
Lukáš Bugáň: Ak sa na jar zlepšíme, máme aj na prvé miesto Čítajte V novembri roku 2001 zavítal do Prahy výber sveta – Biely Balet. Skóre otvoril Zidane, no o 10 minút sa na okamih zdalo, že najslávnejší španielsky klub môže odpočívať v pokoji počas pamätnej noci českého futbalu. Sionkov center - domáci fanúšikovia na tribúne nedýchali - a bum! Na ukazovateli skóre zasvietilo 1:1. Obrana Realu Madrid kapitulovala a pražskou Letnou sa ozývala velebná symfónia s nadpisom „Michalík“.
Rastislav sa narodil v Staškove a na ihrisko vybehol prvý raz v Čadci. Chuť lopty mu predostreli starší brat s nebohým otcom, ktorému neskôr sľúbil, že raz si oblečie dres rodnej dedinky. A sľub viac ako dodržal, no poďme postupne.
V článku sa dozviete
- Či nebanoval prestup do Sparty, keď v lige triumfoval jeho bývalý zamestnávateľ
- Ako sa cítil, keď v Lige majstrov vychádzal za známej znelky na vypredané štadióny
- Aký hráč bol v tej dobe Cristiano Ronaldo, proti ktorému nastúpil
- Ako si spomína na legendárny gól do siete Realu Madrid
- Na čom stroskotal prestup do Bundesligy
- Ako sa mu darilo v repre drese
- Aké tvrdé slová smeruje na futbal v Čadci
- Kto ho ukecal na pôsobenie v Staškove
- Či Slávia nemala aj na tretiu ligu
- Či si ešte obuje kopačky
- Ktorých hráčov a spoluhráčov najviac obdivoval
- A oveľa viac...
Na začiatku bolo Česko - Teplice
Už prvé roky na trávniku dali najavo, že nepobrať sa futbalovou cestou by znamenalo hriešny počin. Kysucký úkaz vychodil športovú školu v Považskej Bystrici a prestúpil do Česka.
„Bolo to po vojne, odohral som dva zápasy za Teplice, zhodou okolností proti Třincu. Hneď sme sa dohodli na prestupe,“ spomína Michalík, ktorý následne účinkoval v Dukle Příbram a Liberci.
„Človek, aby si ho všimli, najprv musí niečo ukázať. Snažil som sa hrať tak, aby som si miesto vydobyl. Malo to vyššiu úroveň, predsa len česká liga a slovenská, to je niečo úplne iné.“ A bolo sviatkom, keď nefiguroval v základnej zostave.
