Nepodložené informácie o jeho možnej existencii máme z roku 1284 od farára Andreja Jozefa Najzera. Stojí v historickom centre Kysuckého Nového Mesta, zapísaný je v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Z histórie…
Počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát vyhorel. Prvý, písomne doložený požiar zachvátil Kysucké Nové Mesto aj kostol v roku 1591. Zničený kostol nahradili na pôvodnom mieste novým, kamenným objektom. Nový kostol mal kamennú vežu so 4 zvonmi. V roku 1643 sa spomínajú i vežové hodiny.
Roku 1719 mal kostol nový hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba. Obraz bolo možné príležitostne meniť na základe cirkevného kalendára. V roku 1720 sa začala renovácia a nadstavba veže kostola. V interiéri veže možno vidieť zamurované okná, ktoré sa nachádzali v pôvodnej výške veže.

V roku 1740 bola pristavená ku kostolu Kaplnka sv. Kríža. Nachádza sa v nej misijný kríž (posvätený v roku 1739), vyrezávané lavice a krásny barokový oltár. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Félix a jeho sestra.
Ďalší požiar zasiahol kostol v roku 1748. Zhorel pôvodný vstup, ktorý bol zhotovený z dreva. Po požiari bol vytvorený nový vstup (ten súčasný) a boli zväčšené okná. Chór bol prístupný z exteriéru výhradne pre mužov, učňov a tovarišov. Roku 1750 bola spevnená strecha veže. Votívny obraz mesta z polovice 18. storočia znázorňuje strechu kostola po barokovej prestavbe v tvare cibule. Na jej vrchole bol osadený pozlátený kríž a nad ním znázornenie sv. Jakuba.
V roku 1763 prebehla rekonštrukcia malej veže nad hlavným oltárom, z ktorej sa zvonom oznamovalo čítanie evanjelia. V roku 1789 bol kúpený nový organ za 500 zlatých.
Okolo kostola je vybudovaný múr, za ktorým nájdeme pôvodne katolícky cintorín. Jedná sa pravdepodobne o najstaršie miesto na pochovávanie v meste. Nachádza sa na ňom hrob, ktorý patrí farárovi a dekanovi Jánovi Lottnerovi. Pred kostolom bol v neskoršom období (1796) umiestnený barokový kríž z pieskovca. V súčasnosti sa reštauruje.
V roku 1904 Kysucké Nové Mesto aj kostol opäť postihol požiar. Prehorená drevená konštrukcia, ktorá niesla zvony sa rozpadla a padajúce, ťažké zvony spadli a roztavili sa. Zhoreli aj hodiny na veži a ďalšie vzácne predmety.
Posledná výrazná rekonštrukcia sa uskutočnila práve po uvedenom požiari v rokoch 1904 – 1906. Architektom prestavby bol Juraj Cigler a rekonštrukciu v novorománskom slohu zrealizoval staviteľ Ján Fulda. Na drevenom tráme, ktorý nesie strechu hlavnej lode je vytesaný dátum ukončenia prestavby po požiari 1906 R. P. (roku Pána).

Farár Andrej Jozef Najzer a nápis nad oknom
V rokoch 1745 – 1753 pôsobil v Kysuckom Novom Meste farár Andrej Jozef Najzer. Ten tvrdil, že za hlavným oltárom, priamo nad okrúhlym oknom sa nachádzal nápis A.R.D.R.F a rok 1284. V minulosti prebehol výskum, ktorý sa zameral i na spomínaný Najzerov nápis s letopočtom. Avšak výskum existenciu nápisu nepotvrdil.
Súčasnosť...
Farský kostol sv. Jakuba Staršieho je z hľadiska architektúry trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria (časť s hlavným oltárom). Dve bočné lode obsahujú oltáre z keramických dielov (pôvodné zhoreli). Oltáre sú postavené z keramických dielcov najmä z obavy pred vyhorením.
Na ľavej strane hlavnej lode sa nachádza vstup do sakristie, nad ktorým je osadená tabuľa s erbami a dátumom prestavby kostola v roku 1906. Zo sakristie vedú schody do priestoru s balkónom, ktorý slúžil v minulosti panstvu počas bohoslužieb. Drevené podstavce, ktoré nesú sochy svätých mal vyrobiť v roku 1930 rezbár žijúci v Kysuckom Novom Meste. Vo veži sú umiestnené 3 veľké zvony, ktoré nesú mená svätých.
Krypta pod kostolom
Do krypty sa pôvodne vstupovalo z bočnej lode kostola (z interiéru). Tento vstup bol neskôr znemožnený položením novej dlažby a nový vytvorili v exteriéri kostola. Krypta pozostáva z predsiene, z ktorej sa vstupuje do 3 samostatných častí. Vstupy sú v súčasnosti zamurované. Na omietke je vidieť nápisy (nápis v znení: ANNO) a rok 1852 s ďalším textom. V krypte sú pochovaní kňazi, rodina Suňogovcov a majetnejší občania mesta. Pod lavicami kostola je pochovaná rodina Hrabovských.
Z krypty údajne vedie podzemná chodba až do pivníc bývalej fary, dnes hotel Kriváň, ktorý sa nachádza naproti sv. Jakuba. V súčasnosti má byť chodba zamurovaná približne v strede pešej zóny mesta, respektíve v podzemí medzi kostolom a starou farou.
Farský kostol sv. Jakuba Staršieho som navštívil v auguste 2021. Za možnosť prezrieť si jeho zákutia sa chcem poďakovať pánovi farárovi Petrovi Holbičkovi. Za sprevádzanie po kostole, cenné informácie a čas ďakujem kostolníkovi – pánovi Jozefovi Školníkovi.

Zdroj informácií:
Farnosť sv. Jakuba Kysucké Nové Mesto
TURÓCI, Martin: Z Makova do Budatína. Kysucké múzeum v Čadci, 2020. 1. vydanie.
VELIČKA, Drahomír: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie TerraKisucensis, 2017.
SAMUEL, Marián – MAJERČÍKOVÁ Danka – FURMAN Martin: Zaniknutý stredoveký kostol v Radoli – Koscelisku, výsledky revízneho a zisťovacieho výskumu v rokoch 2012 – 2013)
Krajský pamiatkový úrad Žilina: Pamiatková zóna v Kysuckom Novom Meste. Zásady ochrany pamiatkového územia. Žilina, 2013.
Autor: Peter Kvasnica