
A čo má spoločné hudba a futbal? Rytmus, zmeny pohybu, Jogu Bonito a Andreasa Stolárika. Prognóza zasnúbená, mala ho živiť lopta, v Dubnici akoby bol zapísaný od narodenia. Jedným časom tu rýchlejšieho nebolo a technika? Žiaden lapsus, pretancoval aj terajších profesionálov. No Slováci vedia, v akej štatistike 20-tisícové mestečko dozaista nechorie tabuľkovou depresiou.
Comebackov zažil viacero, no nad životom skutočne vyhral, keď porazil drogy a temnú minulosť. A za to si rešpekt, či chcete alebo nie, zaslúži každý. No žiaľ, niekedy tomu tak býva - aby ste si opláchli tvár, musíte najprv zababrať ruky. Leto 2016 - v hlave virvar, vo vačku to škodlivé a v ruksaku trestný čin. Ani sa nenazdal a s mafiánmi v base sledoval Ligu Majstrov.
Ale aj keď ste v niečom ponorený tak hlboko, že už nedokážete plávať, vždy sa môžete odraziť. Zriedka niekto vyhupne von z cely a okamžite vystrelí, ale jemu sa to podarilo. Priepastný kolotoč prečarovala čistá hlava a profesionalizmus. Vlasy na pol spoznali všetci - rapový ošiaľ na prvý pohľad.
Brazílčan na čiare, najrýchlejší na Slovensku
Futbal tu bol od detstva, Maradona na chrbte a pod pazuchou lopta. Vysoká nad Kysucou, Makov, Raková, tu pomotal piatich, tam trafil šibenicu a všetky valaly na okolo postrehli, že mladý Stolárik je veru z iného chleba.
Zaujal aj ďalej, čerstvých trinásť a na skúške ho probovala Dubnica. Ľavý krídelník akoby bol v základnej zostave nad Váhom zapísaný od narodenia. Sem na čiare zatočil so Škvarkom, tam pretancoval Greguša a v šprinte predbehol Le Gianga. Na konte 20 gólov za sezónu v prvej lige, plus nejaká asistencia. V doraste mal po fyzických testoch najrýchlejších 10 metrov zo všetkých mladých futbalistov na Slovensku a 100-ku za 11,2 sekundy. „Andreas, ty budeš hrať ligu,“ predpovedali mu. No skončil dorast a skončil aj on.
V 2009-om sa po 6-tich rokoch vrátil na Makov, avšak vídať ho na ihrisku bolo skôr sviatkom, než rutinou. „Nechal som sa namotať a šiel hrať 3. mužskú. Začal som to flákať, futbal som nehrotil. Motal sa všelikde, zaujímali ma iné prevádzky. Chodil som aj do práce, a keď vyšiel čas, dobehol na zápas. Futbal už nebol prognózou živobytia.“ Aké? Na Slovensku vedia všetci, v ktorej štatistike nezažíva Dubnica tabuľkovú depresiu.
„Už popri doraste som robil blbosti, ale tam sa to ešte dalo zvládať. Keď som sa vrátil domov, prestalo ma baviť aj okolie futbalu. Hra bola fajn, ale keď si v tíme, musíš byť ticho, aj keď ti nadáva tréner či vyskočia spoluhráči. Ja som si nenechal skákať po hlave, vždy som im odpovedal, bol impulzívny, a to v kolektívnom športe moc nemôžeš. Akosi to už nešlo dokopy,“ rozhovoril sa 30-ročný Kysučan a z ihrísk sa na pár rokov vyparil.
No v sezónach 2014/15 a 15/16 para pominula a Andreas Stolárik si zasa obul lisáky a za potlesku javiska v Makove vybehol na trávnik. Pravidelne nastupoval a treba podotknúť, že Javorník zažíval zlaté časy. Žeby retrospektívny záblesk? „Ani nie, proste som bol vychytaný, „Brazílčan“ na čiare. Životospráva nulová, diskotéky, ale technika zostala. Bolo veľa dobrých, ktorí to mali na háku, a to sa vo futbale nemôže stať,“ dopovedalo vtedajšie číslo 17 mužstva, ktoré za sezónu 2014/15 získalo v 3. lige najviac bodov v histórii klubu.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- aké to bolo v klietke, čo ho naučila, aký mal vzťah s mafiánmi a či sa nebál, keď niektorému z nich občas fúkol jasle- ako dosiahol úplnú čistotu a čo ho motivovalo
- čo by radil závislým, ktorí nevedia, ako z toho začarovaného temného kruhu von
- či ho ešte uvidíme na trávniku vo "futbalovom", kde a kedy
- aké má plány s hudbou či boxom v roku 2022
A oveľa viac
V base Joga Bonito
Ako rýchlo sa vrátil tak aj zmizol. Raz darmo, Dubnica má svoju povesť. Temné obdobie vyvrcholilo v auguste 2016, basu zapečatili drogy – úžitok i predaj. „Z toho by sa dalo pripraviť takmer 3 000 dávok,“ vrčal policajt popri tom ako 25-ročnému Andreasovi zhýbal hlavu do dverí húkajúceho vozidla a na 19 mesiacov ho poslal do cely.