Dula: V mnohých pôrodniciach stále prevládajú nepotrebné zásahy

Narodenie dieťaťa sa spája s radosťou z nového života. Nie vždy má žena rovnaké pocity pri samotnom pôrode. Pre niektoré ženy nesie radostná udalosť, akou je narodenie dieťatka, aj trpkú príchuť traumatických zážitkov.

O tom, ako by mal vyzerať prirodzený pôrod bez tráum, o bežných obavách žien pred pôrodom, mýtoch týkajúcich sa tehotenstva a pôrodu, ale aj o nedostatkoch slovenských pôrodníc, sme sa rozprávali s certifikovanou dulou Barborou Gondovou.

Dulou ste už od roku 2009, pri pôrode ste sprevádzali stovky klientok. Ak hovoríme o prirodzenom pôrode, nastal za ten čas v slovenských pôrodniciach posun k lepšiemu?

Čo sa týka prístupu pôrodníc k rodičke, určitý posun nastal. Dnes sa už viac rešpektujú pôrodné plány, teda priania rodičiek. Avšak, v mnohých pôrodniciach na Slovensku, v ktorých sprevádzam ženy, stále prevláda množstvo rutinných zásahov, ktoré sú naozaj nepotrebné. Ide najmä o dirupciu vaku blán, urýchľovanie tempa pomocou liekov, neprirodzené pozície pri pôrode, urýchlenie tempa pôrodu dieťaťa nástrihom hrádze, ťahom za hlavičku dieťatka, ale i nedodržiavanie neprerušovaného kontaktu matky a dieťaťa po pôrode.

Ako by po správnosti mal vyzerať prirodzený pôrod?

Prirodzený pôrod je inštinktívny a prapôvodný proces, ktorý si riadi jedine matka a dieťa. Samozrejme, v zdravotníckom zariadení. Prirodzený pôrod nie je o pôrodnej asistentke, dule, pôrodníkovi. Je o matke, ktorá dôveruje sebe a svojmu telu, že dokáže porodiť svoje dieťatko.

Je to vyvrcholenie maternicového vzťahu medzi matkou a dieťatkom. Dôležitý pre matku je hlavne preto, že bolesť, ktorá ho sprevádza, je úplne prirodzená a dá sa dobre zvládnuť. Samozrejme, prirodzený pôrod môže prežiť hlavne zdravá žena, ktorej tehotenstvo nie je sprevádzané komplikáciami. Prirodzený pôrod je vrcholný emocionálny zážitok, ktorý sa navždy zapíše do srdca a tela každej matky.

Spomenuli ste aj nedodržiavanie neprerušeného kontaktu matky a dieťaťa po pôrode. Prečo je bonding taký dôležitý?

Dieťa je počas neprerušovaného kontaktu koža na kožu spokojnejšie. Jeho telesná teplota je stabilnejšia, rovnako aj jeho srdcová činnosť a dýchanie. Kontakt koža na kožu okamžite po pôrode umožňuje, aby sa dieťa kolonizovalo tými istými baktériami, aké má jeho matka. Spoločne s dojčením sa považuje za dôležité pri prevencii vzniku alergických ochorení. Ak sa dieťa umiestni do inkubátora, jeho koža a črevá sa osídlia baktériami, ktoré sa líšia od matkinej mikroflóry. Pri kontakte koža na kožu si matka a dieťa vymieňajú zmyslové informácie, ktoré stimulujú a spúšťajú prirodzené správanie dieťaťa: bábätko pohybuje perami, obracia sa a hľadá prsník, ostáva pokojné.

Dieťa by malo byť osušené a položené na matku. Nikto by nemal dieťa tlačiť do toho, aby niečo robilo, nikto by nemal v tomto čase bábätku pomáhať prisať sa. Malo by sa položiť priamo na matkino brucho a hrudník, telo bábätka by malo byť rovnobežne s jej telom a malo by sa mu umožniť, aby si samo našlo cestu k prsníku. Matka ho môže podopierať, ak to bude potrebné.

Matka sa samozrejme môže pokúsiť pomôcť bábätku, v tom by sa jej nemalo brániť. Toto je prvá cesta bábätka vo vonkajšom svete a matka s dieťaťom by mali byť ponechaní, aby si v pokoji užívali jeden druhého.

V čom by sa teda ešte mohli slovenské pôrodnice zlepšiť?

Ženám ide prioritne o to, aby pôrod prebiehal bez zbytočných zásahov, chcú si vyberať gravitačnú a prirodzenú polohu pri pôrode a túžia stráviť s dieťaťom prvé dve hodiny absolútne neprerušovane.