„Ako by ich jedna mater mala,“ skutočne také sú slovenské premiéry na veľkých medzinárodných šampionátoch. Prekvapíme už len účasťou, v roli papierového outsidera nemáme čo stratiť a po prvých dvoch zápasoch disponujeme jediným bodom na konte. Následne v záverečnom dueli – o všetko, naháňame favorita. Napodiv, úspešne.
V roku 2010 sa o senzáciu postarali futbalisti, keď v Juhoafrickej republike po nezabudnuteľnej porážke Talianska dokráčali medzi 16 najlepších. No a teraz, pri svojej premiérovej účasti na Majstrovstvách Európy, prepisovali históriu našej malej krajiny futsalisti, ktorých generácia navždy zanechá otlačok na červenom koberci v sieni slávy.
Rozprávka, nikto to nečakal. Pomohlo šťastie, rozhodla efektivita
Slováci vstúpili do turnaja slabšou nohou a s bronzovým obhajcom z Ruska prehrali 1:7. No v nasledovných výkonoch zmenili krok a na rad prišla tá správna končatina. Druhý zápas znamenal remízu 2:2 s Poľskom a v poslednom stretnutí C-skupiny zverenci Mariána Berkyho zdolali favorizovaných Chorvátov 5:3. So ziskom štyroch bodov v konečnej tabuľke preskočili Balkáncov i severných susedov a z druhého miesta postúpili do štvrťfinále.
Bol najrýchlejší, na ihrisku točil ligistov a v base Sýkorovcov. Uvidíme ešte Frayera vo futbalovom? Čítajte „Tešili sme sa na zápas, vedeli, že to máme vo vlastných rukách. So šachovnicovými to vždy bola vyrovnaná partia a s chalanmi sme si povedali, že kedy ich chceme poraziť, ak nie teraz v Groningene. Za výhrou sme šli od začiatku, myslím, že to bolo vidieť. Pomohlo trošku šťastie, no rozhodla efektivita, v podstate sme skórovali z každej šance. To nás ukľudnilo a náskok sme si nenechali ujsť. Boli to nádherné pocity, som rád, že sme postúpili, keď to nikto nečakal. To, že sa nám podarilo prebojovať až do štvrťfinále je krásna rozprávka,“ nechal sa počuť Matúš Ševčík, ktorý strelil prvý gól do siete Poľska, možno najdôležitejší na turnaji.
Medzi elitnou osmičkou mužstvo okolo kapitána Petra Kozára nestačilo na 7-násobných majstrov starého kontinentu Španielov, ktorým po sympatickom a najmä bojovnom výkone podľahlo 1:5. Skóre otváral už v 2. minúte Mellado a v polovici prvého dejstva zvýšil na 2:0 Lozano. Slováci zvolili hru bez brankára a umne držali Španielov na ich polovici. Žiaľ, bez kontaktného gólu. Štyri minúty pred prestávkou zvýšil na rozdiel triedy Campos.
Vývoju na palubovke neprospelo ani vylúčenie Směřičku. La Furia Roja pokračovala futsalovou tiki-takou a po šikovnej asistencii Lozana zvýšil na 4:0 opäť Mellado. Zaslúženou útechou pre slovenský výber bolo zníženie Serbina, ktorý v 34. minúte prekonal brankára Barcelony Didaca. Bodku za štvrťfinálovým duelom spečatil svojim druhým gólom v zápase Campos. No hanbiť sa určite nie je za čo, práve naopak.
„Pred zápasom so Španielskom panovala v tíme skvelá atmosféra, všetci sa tešili z postupu. Boli sme motivovaní, chceli vyhrať. Ak máme zo 100 stretnutí 99 prehrať, tak sme to jedno - víťazné chceli zvládnuť práve vo štvrťfinále. Bohužiaľ, nepodarilo sa. Možno keby sme všetci fit, mohlo to skončiť lepšie. Už deň pred zápasom mňa aj Martina Došu trápili žalúdočné problémy. Ak by bola celá základná osmička v poriadku, potrápili by sme ich viac. Na druhej strane, keby ochoreli aj ďalší, mohli sme dopadnúť oveľa horšie.
Odovzdali sme zo seba maximum, Španieli ukázali, že to proste vedia. Klobúk dole. Myslím si, že ide o najlepší tím na svete, ktorý ovládne celý šampionát. Hrali sme aj s Ruskom, ktoré je rovnako adeptom na titul a neboli až takí dominantní ako Španieli. Lozano je podľa môjho názoru, spoločne s kapitánom Zbornej Abramovom, najlepší hráč na turnaji,“ vzdal hold tímu kormidelníka Vidala rodák z Krásna nad Kysucou.
Slovenská liga je amatérska, reprezentácia to môže zmeniť
Generácia na čele s Tomášom Drahovským, ktorý patrí k úzkej svetovej špičke, sa svojimi výsledkami na turnaji bezpochyby postarala o najväčší úspech v histórii slovenského futsalu. 21-ročný hráč pražskej Slávie verí, že ďalšie roky prinesú minimálne rovnaké výkony a budú mať pozitívnu odozvu aj na domácej scéne halového futbalu.
