Na neadekvátnu komunikáciu štátnej exekutívy a chýbajúce odpovede na požiadavky miest a obcí upozornilo Združenie miest a obcí Slovenska stredajším protestom pred Úradom vlády SR na Námestí slobody v Bratislave. Zúčastnili sa ho aj zástupcovia Združenia mies a obcí Kysúc, ktorí zároveň požadujú stiahnuť, respektíve zrušiť legislatívu, ktorá podľa nich ohrozuje fungovanie samospráv a zhoršuje život ich obyvateľov. Neexistuje podľa nich skutočná komunikácia medzi štátom a samosprávami. Štát nechal obce a mestá pred dverami.
Primátor mesta Krásno nad Kysucou Jozef Grapa hovorí, že dôvodov bolo viacero, už dlhšiu dobu sa kumulovali ďalšie a ďalšie.
“ZMOS nechce politizovať tieto problémy, ale chce ich riešiť. Radikálnejšie návrhy sú, že ZMOS prestane vykonávať niektoré úlohy, ktoré robí pre štát a tým by bola ochromená celá krajina.
„
"Samospráva sa dlhodobo snažila problémy komunikovať, prípadne ich napraviť, aby ich čo najmenej pociťovali občania v mestách a obciach. V poslednej dobe už vypuklo rezonovali problémy, ktoré štát prenáša na samosprávy, finančne ich čoraz viac zaťažuje a pri schvaľovaní legislatívy neberie pripomienky od samospráv na vedomie. Veľkým problémom je nárast cien a energií, ktoré musí samospráva sanovať zo svojho rozpočtu. Štát neprijíma žiadne opatrenia, ktoré by pomohli občanom v našich mestách a obciach," krúti hlavou Jozef Grapa.
V stavebnom zákone o nás bez nás
Zástupcovia miest a obcí konkrétne poukazujú najmä na nový stavebný zákon, ktorý je pre nich neprijateľný z viacerých dôvodov. Ako uviedla starostka obce Povina Alena Dudeková, v novom znení zákon zobral kompetenciu samosprávam rozhodovať o svojom vlastnom území. Zákon okliešťuje kompetencie samospráv, ale výrazne znižuje aj právne možnosti občanov ako účastníkov stavebného konania.
"Skrátili sa lehoty na pripomienkovanie na 15 dní, nový zákon nerieši odstraňovanie čiernych stavieb, zákon je postavený na elektronizácií, čiže aj doručovanie je elektronické. Čo s miestami, kde občania nemajú internet, stavby sa schvália bez ich vedomia? Takýto návrh je v rozpore s realitou a so zdravým rozumom, v rozpore s Ústavou a ochranou práv tých najzraniteľnejších ľudí. Ako si taký dôchodca dokáže elektronicky vybaviť povolenie na plot či chatku?" pýta sa starostka.
Jozef Grapa dodáva, že veľkým problémom je i príprava stavebného zákona, ktorá umožňuje developerom stavať bez toho, aby mestá a obce mali dôležité regulátory v rukách. Odoberá právomoc občanom sa zúčastňovať na tomto procese, ktoré by vedeli ovplyvniť , či tam bude developerský projekt stáť alebo nie.
Peniaze pre súkromné školy z rozpočtu miest a obcí
Starostovia a primátori odmietajú tiež aktualizované financovanie neverejných škôl a školských zariadení, žiadajú tiež o zmenu spôsobu financovania sociálnych služieb.
“Novela zákona je porušením finančnej nezávislosti samospráv a dochádza ňou k nabúraniu princípov fiškálnej decentrlizácie.
„
"Novela zákona bola schválená v čase, kedy ešte bolo možné podať pripomienky, medzirezortné pripomienkové konanie nebolo nikdy vyhodnotené, finančné dopady na samosprávy neboli vyčíslené a zákon vošiel do platnosti už v čase, kedy mali samosprávy už schválené rozpočty. Novela zákona je porušením finančnej nezávislosti samospráv a dochádza ňou k nabúraniu princípov fiškálnej decentrlizácie," vysvetľuje Dudeková a dodáva, že problém vidí aj v sociálnej oblasti. "Novela prikazuje uzatvorenie občianskoprávneho vzťahu medzi obcou a neverejným poskytovateľom, čo odporuje samotnému Občianskemu zákonníku a aktu dobrovoľnosti," hovorí.
"Súkromným školám na území mesta, obce musíme platiť 100% normatívu, aj napriek tomu, že si sami vyberajú školné a iné poplatky, čo naše školy nemôžu. Súkromné sociálne zariadenia si presadili, že mesto či obec im musí prispievať na túto službu bez toho, že si ju objednali," dopĺňa primátor Krásna nad Kysucou.
"Na základe našich vlastných skúseností otvorene konštatujeme, že legislatívny postup je neraz v nesúlade s legislatívnymi pravidlami a sociálny dialóg je sprevádzaný ľahkovážnym prístupom zo strany kompetentných," kritizoval postup prijímania novej legislatívy bez ohľadu na dosah, ktorý bude mať pre samosprávy, predseda ZMOS-u a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.
Zmos spustí petičnú akciu
Po proteste šiel Zmos s požiadavkami za predsedom vlády, zúčastnili sa aj rokovania poslaneckého klubu. V prípade, že nebudú akceptované pripomienky samospráv, ktoré vychádzajú z reality, príde ďalší protest všetkých samospráv, do úvahy sa berie i petícia.
„Predsedovi vlády a predsedovi parlamentu dávame na stôl presné argumenty a dôvody, akým spôsobom upraviť a zmeniť túto legislatívu,“ ozrejmuje riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák, podľa ktorého je potrebné riešiť aj nedostatočnú komunikáciu zo strany vlády na úrovni tripartity. „Je absurdné ísť do pripomienkového konania, nemať výsledky vyhodnotenia pripomienok a už je zákon schválený,“ dodáva Kaliňák.
Vyhraj voľby, môžeš všetko
Jozef Grapa ďalej uvádza že by mohol menovať veľa ďalších dôvodov, ktoré vyhnali primátorov a starostov na protest, aby poukázali na to, že nikdy doteraz sa takto k samospráve nepristupovalo. Starostovia a primátori veľakrát naprávali chyby, ktoré boli rozhodnutím vlády SR napr. pri celoplošnom testovaní, či opatrení v rámci Covidu.
"Chceme poukázať na to, že samospráva má najbližšie k občanom a problémy, ktoré ich trápia sa nemôžu riešiť z Bratislavy od zeleného stola, ale aby sme ich mohli prednášať práve zdola. Veľký problém je v tom, že ak samospráva pripomienkuje riešenie niektorých problémov, prípadne prípravu zákonov v legislatívnom procese, vláda bez toho, aby tieto pripomienky brala na vedomie, rozhodne sama. Pritom to v praxi nefunguje, alebo to dopadne na plecia občanov miest a obcí. Niekedy mi to pripadá ako to povestné vyhraj voľby a môžeš všetko bez ohľadu na komunikáciu s ostatnými, ktorých sa to týka," hovorí Grapa.
Ak neuspejú, hrozia kolapsom štátu
Ak ani po tomto protestnom zhromaždení nebude vláda pristupovať k požiadavkám samospráv s patričným rešpektom, samospráva má pripravené ďalšie kroky, ktoré podnikne. Do tohto protestu zapojili traja až štyria zástupcovia za každé regionálne združenie miest a obcí Slovenska, no v nasledujúcom kroku by sa zapojili všetky samosprávy.
"V ZMOS-e je 98% členov z miest a obcí Slovenska. ZMOS nechce politizovať tieto problémy, ale chce ich riešiť. Radikálnejšie návrhy sú, že ZMOS prestane vykonávať niektoré úlohy, ktoré robí pre štát a tým by bola ochromená celá krajina. K tomuto kroku však pristúpi ZMOS iba v nevyhnutnej situácii, lebo sme si vedomý, že štát stojí na dvoch nohách. Tou prvou je vláda so štátnou správou a druhou je samospráva. Nemôže to fungovať oddelene, že jedna noha stále kope to tej druhej a tá to trpezlivo znáša. Keď podkopne vláda a štátna správa tú druhú nohu, môže sa stať, že skolabuje celý štát. Samospráva má najbližšie k občanom a snaží sa ich záujem čo najlepšie zastupovať, o čom svedčí porovnanie dôveryhodnosti samospráv," konštatuje Grapa a dodáva, že v prieskume sa ukázalo, že druhou najdôveryhodnejšou inštitúciou v rámci SR je samospráva.
"Starostovia bez toho, akého sú politického názoru sa snažia čo najzodpovednejšie pristupovať k riešeniu problémov, aby vytvorili čo najlepšie prostredie pre život svojich obyvateľov," uzatvára primátor Krásna nad Kysucou.
