V strednej časti Kysuckej vrchoviny, v doline Vadičovského potoka leží dedina Lopušné Pažite. Do svojich 28 rokov som si myslela, že táto obec, nachádzajúca sa tri kilometre od Kysuckého Nového Mesta, sa volá ,,Lopušné Pažitie“. Človek sa veru učí celý život (úsmev).
Zlúčenie dvoch obcí
Obec, z ktorej vám predstavím turistickú trasu, vznikla v roku 1946 spojením obce Lopušná a obce Pažite. O Lopušnej sa dočítame už v 16. storočí pod názvom Lopussina, prípadne neskôr Lopusna (po maďarsky).
V roku 1828 mala 24 domov a jej obyvatelia sa zaoberali prevažne ovčiarstvom a včelárstvom. Pažite sa spomína o čosi neskôr, od 17. storočia. V katastri obce malo o štyri domy menej ako Lopušná a ľudia boli rovnako šikovní a venovali sa chovu dobytka, zhotovovaniu výrobkov z dreva či šindliarstvu.
O SERIÁLI
Neviditeľný vírus výrazne naštrbil aj naše voľnočasové aktivity. Celé dni, týždne či mesiace bolo obmedzené cestovanie, istý čas sme nemohli opustiť hranice okresov. Paradoxne, mnohí z nás práve teraz zistili, aké je Slovensko krásne.
Volám sa Lucia Palicová a mám rada turistiku v našich horách. V priebehu nasledujúcich týždňov zamierim na turistiku zo všetkých kysuckých miest a obcí a ukážem vám, kam by ste aj vy mali zamieriť na výlet s turistickou paličkou.
Od lomu
Priznám sa, dlho som polemizovala nad trasou. Okolité vrcholy (Ľadonhora, Holý vrch, Vreteň) som už navštívila z iných obcí, a preto som sa rozhodla, že Veľké Ostré (653 m n. m.) by mohlo byť správnou voľbou.
Auto som zaparkovala pred bránami lomu, v ktorom sa ťaží a zušľachťuje vápenec a šikovne som obišla celý areál z pravej strany. Za lomom sa mi už naskytol výhľad na lúky i kopce, a tak som začala svižným krokom kráčať po vrstevnici, na mape pomenovanej Pri Veľkom Ostrom.

Viditeľná vyjazdená cesta, tipujem, že od štvorkoliek a iných motorových vozidiel, ma priviedla na spevnenú cestu, smerujúcu priamo k turistickému smerovníku Pod Ostrým, chaty.
Po štvornožky na vrchol
Na vrchol, ako inak, nevedie oficiálne značená turistická trasa. Nedá sa však prehliadnuť. Nachádza sa na ňom vysielač a akosi sa vyníma nad celým lyžiarskym strediskom. Vydala som sa teda naň a po pár metroch som zistila, že to zrejme nebude také jednoduché.
Kysucké zimy už nie sú, čo bývali, čiže namiesto použitia nesmekov (retiazky na obuv proti pošmyknutiu sa na ľade) som zistila, že celá táto výstupová strana je ešte v jesennom šate. Kopy lístia, vyčnievajúce konáre a pritom poriadny sklon do kopca ma potrápili a preverili moje odhodlanie vyjsť až na vrchol.
Sem-tam som si teda pomáhala všetkými štyrmi končatinami a odľahlo mi, keď som sa bezpečne dostala až na vrchol (avšak vždy je to len polovica úspechu).
Prírodná pamiatka
Z vrcholu som pomedzi stromy spoznávala hrebeň Malej Fatry, ale vzhľadom na to, že je vrchol zalesnený (podobne ako Rochovica či Brodnianka), netreba očakávať prehnané výhľady (úsmev).
Hoci konkrétne ochranné pásmo na Veľkom Ostrom nie je vyhlásené, územie patrí pod prírodnú pamiatku kvôli ochrane skalnej hradby, tvorenej sledom vrstiev druhohorných vápencov bradlového pásma.

Verím, že nie je nutné pripomínať, ako sa máme správať v prírode, a už vôbec nie, ako sa správať k prírodnej pamiatke. Cestu k štartu som zvolila rovnakú ako výstupovú, trasa dlhá približne 5 km zaberie pohodovým tempom a s fotografovaním zhruba hodinku a pol.
Takže, hor sa do Lopušných Pažití s turistickou paličkou!
Autor: Lucia Palicová