Prvá zmienka o najsevernejšom kysuckom chotári pochádza z roku 1641. Rovnako ako jeho príbuzné obce z doliny, Čierne a Svrčinovec, bolo aj Skalité založené počas kopaničiarskeho osídľovania v prvej polovici 17. storočia.
Rozprestiera sa v údolí rieky Skaliťanka, ktorá rozdeľuje Jablunkovské medzihorie na severe a Kysucké Beskydy na juhu.
O SERIÁLI
Neviditeľný vírus výrazne naštrbil aj naše voľnočasové aktivity. Celé dni, týždne či mesiace bolo obmedzené cestovanie, istý čas sme nemohli opustiť hranice okresov. Paradoxne, mnohí z nás práve teraz zistili, aké je Slovensko krásne.
Volám sa Lucia Palicová a mám rada turistiku v našich horách. V priebehu nasledujúcich týždňov zamierim na turistiku zo všetkých kysuckých miest a obcí a ukážem vám, kam by ste aj vy mali zamieriť na výlet s turistickou paličkou.
Tuctové pomenovanie
Najvyššie miesto Jablunkovského medzihoria nesie hádam najfrekventovanejšie pomenovanie na Slovensku – Kykula. Miestni obyvatelia ju nazývajú aj starším názvom Trojak, prípadne pre Poliakov je známa pod podobným názvom – Trojaki.
Zámerne spomínam aj poľský názov, pretože vrchol je veľmi obľúbenou turistickou trasou aj pre našich susedov a nachádza sa priamo na slovensko-poľskej hranici.
Po červenej za výhľadmi
Najrýchlejší prístup na Kykulu (845 m n. m.) je priamo z hranice SK – PL, kde sa dá zaparkovať auto bez najmenšieho problému. Prípadne, ak preferujete hromadnú dopravu, vystúpite na autobusovej zastávke Skalité, Kožák, odkiaľ si zhruba 700 metrov vyšliapete po asfaltovej ceste k drevenému turistickému smerovníku.

Ten ma už navádza na panelovku, ktorá miernym stúpaním smeruje do lesa, a v mieste, kde končí, sa vydávam vpravo, po neznačenom chodníku, len pár metrov od vrcholu (celá trasa trvá zhruba 40 minút).
Miesto oddychu
Toto miesto navštevujem v každom ročnom období a mám na to svoje dôvody, pretože vždy má čo ponúknuť – lavičky s krytým posedením, informačnú tabuľu so zaujímavosťami okolia či ohnisko pre prípadné opekanie špekáčikov (odporúčam najmä v teplejších mesiacoch, ale dobre padne pochutiť si aj v zime).
Vždy ma tu milo prekvapí (pritom by to mala byť samozrejmosť) jedna skutočnosť – poriadok. Vďaka, ľudia, že si vážime prírodu a neznečisťujeme ju odpadkami. To najkrajšie, čo si z každej túry odnesiem, sú však výhľady na okolitý svet.
Vrchol je rozľahlý, na slovenskej strane iba trávnatý, takže poskytne široké obzory. Veľká Rača, Veľký Vreteň či Rochovica určite správnemu oku Kysučana neujdú, ale dovidieť i vrcholy Lúčanskej Malej Fatry (Kľak, Krížavu alebo Veľkú Lúku) poteší každého návštevníka, turistu.
Za veľmi prajných a optimálnych podmienok vidieť až tatranské štíty. Ak tu raz bude stáť rozhľadňa, verím, že to bude to pravé orechové na výhľady (úsmev).
Sezóna bežkovania
Vzhľadom na zimné podmienky je vynikajúce, že máme možnosť vymeniť turistickú paličku za paličku na bežkovanie. A veruže, Skalité nám ponúka nejednu bežkársku trasu (pri vhodných podmienkach i strojovo upravovanú).
V areáli bývalého lyžiarskeho strediska SKI Skalité dokonca osvetlený 1,2-kilometrový okruh (v spolupráci s Biatlonovým klubom Skalité).

Tzv. Medzinárodná stopa zdravia, ktorú navrhlo združenie obcí Mikroregión Kysúc, sa z dôvodu výstavby diaľnice a obmedzených snehových podmienok v súčasnosti neupravuje v pôvodnom rozsahu (úctyhodných 45 km, okruh Skalité – Čierne – Svrčinovec a naspäť), ale smerom z Kykule na Grúň, Poľanu, cez
Ústredie až na Lieskovú (850 m n. m.) si dosýta zabežkuje každý. A komu sa máli pohybu, vždy si vie trasu i predĺžiť, či už smerom na Čierne, ale aj Oščadnicu.
Takže, hor sa do Skalitého s turistickou/bežeckou paličkou!
Autor: Lucia Palicová