Ako sídlo šľachty bol postavený v 16. storočí, prvýkrát sa písomne spomína v roku 1575. Prirodzene, v 16. storočí mal kaštieľ inú podobu.
Dnes má pôdorys obdĺžnika, v minulosti predstavoval objekt so štvorcovým pôdorysom a pripomínal dvojposchodovú obytnú vežu, ktorá mohla byť chránená múrom, hradbou. Kaštieľ mal i slnečné hodiny.
Staviteľmi boli Suňogovci
Suňogovci boli majiteľmi Budatínskeho panstva. Do uvedeného panstva patrila i Radoľa. Ku kaštieľu patril pomerne veľký majer, ktorý sa spomína v roku 1658. Choval sa tu dobytok, nechýbali pávy.
Potulky za históriou Kysúc: Farský kostol sv. Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste Čítajte Majer disponoval hospodárskymi budovami, ovocnou záhradou i záhradou, kde sa pestovala kapusta. Ak by sme sa vrátili v čase, našli by sme tu ďalej pivovar, chmeľnice, mlyn, pílu a rybníky.
Gašpar III. Suňog
Gašpar inicioval prestavbu kaštieľa a žil v ňom na konci 17. a na začiatku 18. storočia. Za jeho pôsobenia boli súčasťou kaštieľa budovy pre koče a vozy, uvádzajú sa i stajne.
Suňogovci vlastnili kaštieľ až do roku 1798. Na konci 18. storočia sa novými vlastníkmi kaštieľa a zároveň celého panstva stali Čákiovci. začiatkom 19. storočia kaštieľ zachvátil požiar.
Zo súčasnosti kaštieľa
Kaštieľ Radoľa v súčasnosti slúži ako expozícia Kysuckého múzea v Čadci.
Objekt je prístupný celoročne a môžeme v ňom obdivovať napríklad stálu expozíciu „Meštianske bývanie na Kysuciach“.
Samozrejme, v kaštieli nájdeme i ďalšie zaujímavé expozície, výstavy, ktoré sa pravidelne menia.
Organizujú sa tu prednášky, prezentácie, tvorivé dielne a podobne. Všetky podstatné informácie, aktuálne i pripravované zaujímavosti nájdete na webovom sídle kaštieľa. Kaštieľ patrí pod Kysucké múzeum od roku 1983, predtým prešiel rekonštrukciou.
Potulky za históriou Kysúc: Región posiaty kaplnkami Čítajte Areál s rozlohou 1 721 metrov štvorcových je oplotený, upravený, vhodný na posedenie a oddych. Nachádzajú sa tu pozostatky hospodárskych budov. Mimo areálu kaštieľa, avšak v jeho bezprostrednej blízkosti nájdeme pravdepodobne pozostatky bývalého majera.
I v súčasnosti z neho zostal stáť súvislý, niekoľkometrový kamenný múr, zrejme základ, podmurovka. Na ľavej strane dodnes stojí „vstup so schodiskom“ a na pravej strane neúprosný čas odhalil kamennú klenbu pivnice.
Areál majera je oplotený a neprístupný. Pozemok patrí Severoslovenským vodárňam a kanalizáciám.
Zdroj informácií: www.kysuckemuzeum.sk, TURÓCI, Martin: Z Makova do Budatína. Kysucké múzeum v Čadci, 2020. 1. vydanie., zbgis.skgeodesy.sk
