V Kysuckej galérii v Oščadnici je na dvoch samostatných výstavných plochách sústredený výber, ktorý zachytáva obdivuhodne široký rozsah jeho tvorby. Od formátom malých kresieb a ilustrácií, grafiky až po naozaj veľkorozmerné maliarske plátno, či bronzový model súsošia, ktoré je realizované v Turzovke, v časovom rozpätí od šesťdesiatych rokov minulého storočia až po druhé desaťročie 21. storočia.
"Výstava je členená do dvoch samostatných celkov. Na prízemí je sústredený výber z voľnej tvorby, ktorý spoluvytvárajú početné kresby, pomerne raritné grafiky zo 60. tych rokov minulého storočia, menej početné maľby rôznych formátov, ako aj ojedinelý model bronzového súsošia Drotárov," uviedla kurátorka výstavy Zuzana Sýkorová.
Za ľudské práva politických väzňov bojujú perom Čítajte 
Ukážka z výstavy Malá retrospektíva (zdroj: Kysucká galéria)V podkroví kaštieľa sú sústredené knižné ilustrácie a logotypy rôznych inštitúcií. "Po prvý krát sú vystavené osobité, s dobou korešpondujúce, výtvarne rozmarné ilustrácie ku knihe J. Navrátila Kamzík a bambus z roku 1968. Autorovou obľúbenou, hýrivou, v jeho podaní až hedonistickou technikou akvarelu sú ilustrované aj ďalšie knihy, Vrabec v klobúku Dragana Lukiča z roku 1973, viacerými cenami ovenčená Zlatá brána Márie Ďuríčkovej z roku 1975," priblížila kurátroka výstavy Malá retrospektíva.
"Kombinovanou technikou akvarelu a kresby tušom, tento krát v súlade s textom, v striedmej, stíšenej farebnosti, sú ilustrované básnické zbierky Vojtecha Mihálika Tŕpky, Appassionata, vydané v roku 1976. Výber uzatvárajú ilustrácie knihy Dievčatko v mušli Eleny Chmelovej z roku 1983, v ktorých už výraznejšie dominuje Cipárova charakteristická kresba, evokujúca drotárske remeslo," dodala Sýkorová.
Potulky za históriou Kysúc: Kaštieľ v Radoli Čítajte 
Ukážky z výstavy Malá retrospektíva (zdroj: Kysucká galéria)V tvorbe Miroslava Cipára sa prelínajú voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahali aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie.
Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal najmä ako vynikajúci ilustrátor, ocenený mnohými významnými oceneniami a tvorca značiek a logotypov. Pre najrôznejšie inštitúcie ich podľa vlastných slov vytvoril viac ako 300, medzi inými aj logo Kysuckej galérie.
Za ilustrátorskú tvorbu získal viacnásobnú Cenu vydavateľstva Mladé letá a čestné uznania a ceny zo súťaže Najkrajšia kniha. Za ilustrácie ku knihe Márie Ďuríčkovej Zlatá brána získal roku 1977 Európsku cenu (Univerzita v Padove), Zlatú medailu BIB, bronzovú medailu IBA v Lipsku. Za Ilustrácie ku knižkám spomínanej autorky Biela kňažná a Dunajská kráľovná získal Plakety BIB '73 a BIB '77. Zlatou medailou na IBA v Lipsku v roku 1982 bola ocenená kniha Miroslava Válka, Veľká cestovná horúčka. Od roku 1979 bol nositeľom ceny Ľudovíta Fullu. V roku 2001 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy.
Fašiangový sprievod aj lovci mamutov, zažite pestrý program Kysuckého múzea Čítajte Miroslav Cipár
Miroslav Cipár sa narodil v roku 1935 vo Vysokej nad Kysucou, v časti Semeteš, zomrel v Bratislave, 8. novembra 2021. Po ukončení štúdia slovenského jazyka a výtvarnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1955-1961), v oddelení grafiky u profesora V. Hložníka a v oddelení monumentálnej maľby u profesora P. Matejku. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol jedným z iniciátorov vzniku Bienále ilustrácií Bratislava (BIB). Ako expert v oblasti ilustrácie pôsobil dva roky v Children´s Book Institut v New Delhi v Indii. Stál pri zrode Clubu grafikov, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol jedným zo spoluzakladateľov Kysuckej galérie v Oščadnici. V novembri 1989 bol jedným z kľúčových iniciátorov zrodu Verejnosti proti násiliu.
