Simona Novotná z Rakovej mala sľubne rozbehnutú kariéru futbalistky. Z Kysúc sa dostala až do ženského tímu v Žiline. Svojmu koníčku venovala veľa času a energie. Až prišlo nešťastné zranenie kolena a futbal musel ísť bokom. Ale láska k tomuto športu bola silnejšia. A tak sa Simona rozhodla pre odvážny krok. Povedala si, že keď nemôže futbal hrať, bude rozhodkyňa.
Začiatky síce boli náročné, no postupne sa naplno etablovala vo svojej brandži. Mladá rozhodkyňa má smelé plány a chce sa v kariére posúvať vyššie a vyššie. Študentka Akadémie policajného zboru v Bratislave hovorí o svojich zážitkoch, reakciách hráčov či fanúšikov i o tom, kam by to chcela v rozhodovaní dotiahnuť.
Vy ste začínali ako futbalistka, ale okolnosti vás prinútili vybrať sa trochu iným smerom. Čo sa stalo?
Nad možnosťou stať sa rozhodkyňou som rozmýšľala ešte počas futbalovej kariéry. Môj vtedajší tréner mi navrhol, či by som sa nechcela venovať práve rozhodovaniu, nakoľko som kvôli zraneniu musela s aktívnym hraním prestať. Po uvážení som sa prihlásila na rozhodcovský kurz, ktorý sa práve otváral.
Vaša kariéra futbalistky bola sľubne rozbehnutá, ale zranenie bolo dosť vážne...
Áno, futbalu som sa venovala od desiatich rokov. Zo žiackych tímov som sa dostala až do ženského tímu v Žiline, kde som hrávala štyri roky. Ako som už spomínala, s futbalom som kvôli zraneniu kolena musela skončiť. Avšak, nechcela som sa od neho úplne odstrihnúť, keďže je to môj život. A práve preto som sa rozhodla ísť cestou rozhodkyne.
Čo vás najviac oslovilo na rozhodovaní?
Vždy som obdivovala prácu rozhodcov. To, akým spôsobom vedeli urobiť na ihrisku poriadok a ako si vedia poradiť aj v náročných situáciách, pri ktorých sú ešte aj pod tlakom. Navyše, rada búram stereotypy a keďže táto funkcia je väčšinou spájaná s chlapmi, o to viac ma zaujala.
