V hornokysuckom podolí, pri pravom brehu toku rieky Kysuca, sa rozkladá na severnej, severovýchodnej a severozápadnej strane hory Vysoká obec Podvysoká.
Založená valaskou kolonizáciou sa spomína od prvej polovice 17. storočia, kedy patrila panstvu Budatín a Strečno. Jej prevažná časť obyvateľstva sa zaoberala chovom oviec, drevorubačstvom i drotárstvom.
Rodisko prozaika a básnika
Dejiny obce sú úzko späté s významným prozaikom, básnikom, redaktorom i účastníkom SNP Rudolfom Jašíkom, ktorý je autorom sociálneho románu o osude chudobnejších spoločenských vrstiev a biede kysuckých dedín – Na brehu priezračnej rieky.
Každoročne organizovaná celoslovenská literárna súťaž mladých prozaikov Jašíkove Kysuce je dôkazom, že populárny spisovateľ neupadne do zabudnutia, a obyvateľom jeho pôvod pripomína i socha pri základnej škole.
O SERIÁLI
Neviditeľný vírus výrazne naštrbil aj naše voľnočasové aktivity. Celé dni, týždne či mesiace bolo obmedzené cestovanie, istý čas sme nemohli opustiť hranice okresov. Paradoxne, mnohí z nás práve teraz zistili, aké je Slovensko krásne.
Volám sa Lucia Palicová a mám rada turistiku v našich horách. V priebehu nasledujúcich týždňov zamierim na turistiku zo všetkých kysuckých miest a obcí a ukážem vám, kam by ste aj vy mali zamieriť na výlet s turistickou paličkou.
Všade samé Vysoké
Ľúbezne pomenovaný vrch Vysoká, týčiaci sa nad Podvysokou, má úctyhodných 798 metrov. Príjemne ma prekvapil fakt, že je o pár metrov vyššia ako jej kamoška v Malých Karpatoch (Vysoká 754 m n. m.), ktorá sa vypína nad obcou Kuchyňa.
S tatranským štítom rovnakého pomenovania súperiť síce nemôže (2547 m n. m.), ale kondične sa viete zničiť aj na kysuckej Vysokej v zime (úsmev).
Ľubovoľnou trasou
Hoci sa pohorie nachádza na hranici Podvysokej, Staškova a Zákopčia, oficiálnu trasu by sme hľadali márne. Odporúčam preto (ak nie ste domáci) sem-tam mrknúť na mapy.cz a uistiť sa, že nekráčate opačným smerom.
Najschodnejšia cesta vedie z centra dediny, od reštaurácie Motorest smerom ku Kozej farme, neskôr už len priamo hore cez lúku i les. Keďže je momentálne veľmi štedrá zima v podobe snehovej nádielky, môžete si byť istí, že prešľapávanie cesty na vrchol bude jednoducho zážitkom.

Predpokladám, že v inom ročnom období je tu vychodený chodníček, prípadne lesná cesta, keďže aj rúbaniská sú už ,,modernou“ súčasťou dnešných pohorí.
Prekvapenie na vrchole
Miestami po kolená v snehu, ale s dobrou náladou prichádzam (zhruba po hodine) na vysnívaný cieľ a čo nevidím, lavička ako lusk priamo na vrchole. Takže sem predsa niekto chodí (úsmev).
Z lavičky sa mi naskytujú jedinečné pohľady do doliny, na susediace obce i hrebeň Beskýd a Javorníkov. Aj by som tu dlhšie posedela, keby slniečko viac hrialo, ale keďže je vrchol zo zákopčianskej strany zalesnený, slnečné lúče sa len minimálne predierajú cez konáre stromov, a preto sa musím opäť rozhýbať.

O pár metrov nižšie, smerom na Čadcu, sa nachádza neprehliadnuteľný vysielač, z ktorého okolia dovidieť až na Husárik, Petránky, prípadne za priaznivého počasia až na hrebeň Malej Fatry. Cestu naspäť nemením a vo svojich polmetrových snehových stopách sa vraciam k štartu.
Takže, hor sa do Podvysokej s turistickou paličkou!
Autor: Lucia Palicová