Folkloristi, tanečníci a všelijaké masky zaplnili námestia kysuckým miest a obcí. Dali bodku za tohtoročnou fašiangovou sezónou, ktorá skončila Popolcovou stredou.
Fašiangy predstavujú obdobie veselosti, hodovania a tancovačiek od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Vyvrcholením fašiangov boli obchôdzky masiek, ktoré sa konali v posledných troch dňoch.
Pekári podporu štátu necítia, chlieb bude drahší Čítajte
Vo Vychylovke hŕba snehu
Múzejníci už niekoľko rokov pripravujú pre širokú verejnosť pri príležitostí končiaceho sa fašiangového obdobia sprievod mestom Čadca. Tento rok tomu však bolo inak.
Pravá kysucká zima dotvorila atmosféru sprievodu masiek vo Vychylovke. (zdroj: Michal Lašut)V nedeľu 27 februára Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pri príležitosti 50. výročia od svojho založenia, pripravilo program Fašiangy sa krátia už sa nenavrátia. V Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke sa rozprúdila pravá fašiangová zábava.
Fašiangový sprievod masiek putoval zo stanice Skanzen naprieč Múzeom kysuckej dediny až k pódiu pri Krčme z Korne, kde o 14. hodine vyvrcholil tradičným pochovaním basy. Pravú fašiangovú náladu vytvoril folklórny súbor Bystrica z Novej Bystrice. Skôr narodení si pri tancovačke zaspomínali na mladé časy a mladí sa zoznámili s ľudovými tradíciami.
Všetci návštevníci odchádzali spokojní. Pracovníci múzea ďakujú všetkým, ktorí pomohli sprístupniť areál, parkovisko a cestu aspoň do takej miery aká bola.
Snehu bolo neúrekom, a keďže Múzeum kysuckej dediny je v zime zatvorené a tento úsek cesty nebýva pravidelne udržiavaný, zišla sa každá pomoc.
Kysuce prichýlili prvé rodiny z Ukrajiny Čítajte V Čadci šišky aj Capkovci
S tradíciou fašiangov sú spojené mnohé zvyky – vyháňanie zimy, smrti, oslava a príchod jari, patrí k nim však i tradícia pečenia a jedenia šišiek. Tento rok sa ju v uliciach mesta po dvoch rokoch rozhodol zachovať primátor Čadce Milan Gura.
Na rozlúčku so zimou vyrazil za sprievodu ľudovej hudby Capkovci zo Skalitého do ulíc a s Čadčanmi sa delil o chutnú sladkosť. Ponúkli sa mladí, starí, ženy, muži i deti. Na začiatok trocha ostychu, hanblivosti ale šišky od primátora predsa len chutili.
Capkovci hrali a šišky od primátora Čadce chutili mladým aj starším. (zdroj: Pavol Stolárik)„Po dlhšej odmlke sme mohli opäť chvíľu stráviť pri hudbe a dobrých zvykoch. Tak či onak, dobroty sme podojedali a predovšetkým kresťanov čaká od stredy 40-dňový pôst. Slúži nielen na očistu tela a duše, ale predovšetkým na očistu ducha. Ide o prípravu a očakávanie Veľkej Noci. Ako sa hovorilo v minulosti, dajže Bože, dobrý deň, aby vás nestihla povodeň, bodaj by vám zdravie slúžilo a nie sucho, ale dážď pole rosilo, láska a zmierlivosť, nech je váš stály hosť,“ zaželal šéf čadčianskej radnice.
Sprievod masiek aj vo Vysokej
Fašiangové obdobie sa každý rok v obci Vysoká nad Kysucou obci končilo pochovávaním basy.
„Aktuálne opatrenia ešte stále nedovoľujú organizovať podobné kultúrne podujatia, a preto členovia OZ Lupežov prišli s myšlienkou zorganizovať fašiangový sprievod masiek, a tak priniesť ľuďom, v tejto náročnej dobe zmietanej rôznymi smutnými udalosťami, aspoň trochu radosti a veselosti,“ vyjadril sa starosta obce Anton Varecha.
Zamaskovaní účastníci sprievodu vo Vysokej rozveselili jej obyvateľov. (zdroj: archív obce)Vzhľadom na rozľahlosť obce nebolo možné, aby fašiangový sprievod navštívil každý jej kút či domácnosť, a tak sa zamaskovaní účastníci sprievodu snažili v sobotu 26. februára najskôr rozveseliť obyvateľov centra obce. Po dvoch hodinách obchôdzky sa fašiangový sprievod presunul autobusovým spojom na Vyšný Kelčov.
„Po odovzdaní dobrej nálady sa masky presunuli naspäť na Nižný Kelčov a odtiaľ pokračovali pešo až do centra obce, kde večer náročný fašiangový sprievod ukončili. Úprimné poďakovanie patrí každému jednému, kto našiel v sebe chuť a odhodlanie sa obetovať, no predovšetkým na úkor vlastného voľného času a každodenných povinností priniesť dobrú náladu a potešiť druhých,“ dodal starosta obce.
Hokejisti Novej Bystrice získali zlato na Kysuckých zimných olympijských hrách Čítajte V Krásne nad Kysucou sa tancovalo
Pesničky s chytľavou melódiou a zvuky harmoniky a ozembucha navodili tú správnu fašiangovú atmosféru aj v Krásne nad Kysucou. Táto pekná tradícia tu žije aj vďaka folklórnemu súboru Vrabčiar, ktorého členovia vytancovali všetkých, ktorých pri ceste po meste stretli. Nezabudli vytancovať primátora mesta Jozefa Grapu a jeho zástupcu Jaroslava Pagáča. Odmenou boli tradičné šišky s džemom a dobrá nálada.
V Krásne nad Kysucou vytancovali folklóristi z Vrabčiara všetkých okoloidúcich. (zdroj: archív mesta)Obcou Skalité znelo „Dolóres, dolóres, naučia ťa v pekle móres“
Starší aj tí najmenší sa vystrojili v Skalitom v utorok 1. marca do rôznych masiek a vykročili ako členovia smiešneho smútočného sprievodu, ktorý spoločne s folklórnou skupinou Goroľ vyprevadil basu na jej poslednej ceste.
Aj tu malo symbolické pochovávanie basy svoje pravidlá, v rámci ktorých sa za týmto nástrojom stále plače, hovoria sa rôzne úsmevné formulky. Jednou z tých najčastejšie používaných je: „Ach ty basa naša, tancovala pri tebe celá chasa. Včera som ťa chytal za kolená, dnes si už na márach uložená. Každý sa smrti bojí a pred ňou sa trasieeeeee, vypime si zase!”
V Skalitom sa s basou lúčil desiatky metrov dlhý sprievod masiek. (zdroj: Pavol Stolárik)Samozrejme, celá plejáda rôznych postáv, ktoré sa akože zúčastňujú na pohrebe, dávajú najavo ako veľmi smútia. Ako im basa, ktorá symbolizuje hudbu a teda i čas zábavy, bude tých dlhých 40 dní chýbať. Vyprevádzalo ju plné námestie.
„Bez ochotných a obetavých ľudí, akými sú členovia FS Goroľ a dídžeja Banderasa, no aj mnohých ďalších by to nebolo možné. Iba vďaka ich ochote a angažovanosti môžeme túto tradíciu, uchovávať až dodnes,“ povedal starosta obce Jozef Cech.
Podvysoká: Po kolená v snehu sa viete kondične zničiť aj na kysuckej Vysokej Čítajte Z histórie:
Fašiang končil popolcovou stredou. Pred touto sa od nedele obeda tancovalo do utorka pol noci. Zábavy sa konali v miestnych krčmách. Muziku platil krčmár, nakoľko mal z toho zisk. Celodenné tancovanie sa striedalo s jedením. Každý priniesol niečo na občerstvenie. Gazdiné si odskočili domov obriadiť dobytok a opäť pokračovali v zábave. Na túto zábavu chodievali radi staré gazdiné, ktoré tancovali na široko cez celú krčmu od kúta do kúta, aby sa im urodil ľan a natkali z neho široké kusy plátna. Na Fašiangový utorok sa varila kapusta so slaninou. Slanina sa volala „ Ftorková šprka“. Kapusta sa zjedla a slaninu si odkladali na liečenie. Prikladali ju počas roka na rany, potierali vyrážky /humporu – ekzém/ a podobne. Na fašiangový utorok gazdiné vyvárali hrnce od mastnoty, v ktorých počas roka varili, lebo od stredy, kedy začal štyridsaťdňový pôst sa používal na varenie len ľanový olej.Zdroj: Kysucké Múzeum
